utorok, 15. novembra 2011

Moja prvá návšteva Čachtického hradu

Nastal čas, aby som prezradila, kam sme sa vybrali cestou domov z chalupy. Tento nápad mi skrsol v hlave ešte v rýchliku, keď som v piatok cestovala na chalupu. Z vlaku som totiž zazrela kúsok nejakého hradu. Predpokladala som, že to bude Čachtický hrad. Presvedčila som sa o tom vtedy, keď som presadla do motoráčika a za Novým Mestom nad Váhom sme stáli v Čachticiach. Ale až o zastávku neskôr sa odhalil hrad do plnej krásy. Vtedy som si povedala, že cestou domov vystúpime vo Višňovom a odtiaľ pôjdeme na hrad. Doteraz som tam nikdy nebola. 

Čachtický hrad smutne preslávila jeho krvavá pani, Alžbeta Báthoryčka. Knihu  Čachtická pani  od Joža Nižňanského som čítala ešte ako dieťa. Len pred pár rokmi sfilmoval tento príbeh aj Juraj Jakubisko, ale jeho film som nebola schopná pozrieť do konca. Po pol hodine som to vzdala.  Cestou na hrad som mala obavy z toho, že keď tam prídem, bude ma prenasledovať hrôza, ktorá sa tam pred stovkami rokov diala. No na mieste ma žiadne také pocity neprenasledovali.

Z hradu sú už len ruiny. Je z neho nádherný výhľad na okolité svahy Malých a Bielych Karpát, na kopanice Myjavskej pahorkatiny (odkiaľ sme vlastne prišli) a tiež aj na Považský Inovec. Škoda, že viditeľnosť nebola najlepšia, vzdialené miesta sa strácali v opare.