piatok, 31. decembra 2010

Silvestrovské zamyslenie

Silvestrovské slnko pomaly zapadne za obzor. Nastane noc. Posledná v tomto roku a zároveň prvá v tom novom. Keď odbijú hodiny dvanástu, možno si niektorí budete vo veselej spoločnosti štrngať s pohármi šampanského a navzájom sa objímať a vrúcne želať všetko najlepšie. Zvonku bude počuť  hluk petárd a ohňostrojov. Nie je to práve najvhodnejšia chvíľa na to, aby sa človek zamyslel nad tým, čo odchádza a čo nové prichádza. Ja nemám túto chvíľu rada, preto si ani nepamätám, kedy som naposledy koniec roka a začiatok nového oslavovala. Už od detstva mi na rozhraní rokov býva skôr clivo ako veselo.


Teraz, o  niekoľko hodín skôr, ako to všetko prepukne, je práve vhodný čas na vyjadrenie vďačnosti za všetko dobré, čo nás postretlo v uplynulom roku, ale aj čas na uvedomenie si  premárnených príležitostí. Nie vždy nám totiž  všetko vychádzalo podľa našich predstáv, nie vždy sa nám podarilo splniť to, čo sme si predsavzali. Nič sa nedeje. Veď tým, že končí jeden rok sa vlastne nič nekončí, život ide ďalej a nové dni nám otvárajú možnosti na splnenie toho, čo sme nestihli skôr. Žiadne zbytočné predsavzatia si o polnoci nedávajme, na to je čas v hociktorý deň v roku. Zo zlých vecí si zoberme ponaučenie, veď každá chyba môže byť pre nás odrazovým mostíkom a naopak, každý úspech môže byť pre nás míľnikom. Pre mnohých koniec roka a začiatok nového neznamená nič viac, iba výmenu kalendára,  no mnohí si myslia, že práve otočením listu kalendára na prvého januára sa začína nový a lepší zajtrajšok.

štvrtok, 30. decembra 2010

Tri srnky


Hľadáte ich na mojich fotografiách? Nevidíte ich? Veru ani ja. Z nasledovných riadkov sa dozviete, prečo to je tak.
 
Dnes som si urobila asi dvojhodinovú prechádzku k Dunaju. Vo chvíli, kedy som vychádzala z lesíka na hrádzu,  spomenula som si na jednu zimu, kedy bolo veľa snehu a trešťalo ešte viac, ako dnes. Boli sme sa prejsť s mojím bratom  a so švagrinou presne na miestach, ktorými som prechádzala. Vtedy nám splašene prebehli pred očami srnky. V duchu som si kládla otázku, prečo som odvtedy nemala také šťastie. Odkedy chodievam von s fotoaparátom,  nikdy som žiadnu srnku nevidela. Aj som si hneď odpovedala. V tých miestach je v posledných rokoch taký ruch, že by tam nemali pokoj. Veď aj dnes tam veľa majiteľov venčilo svojich štvornohých miláčikov.

Už som sa vracala smerom k sídlisku, keď som uvidela krík, na ktorom bolo ešte niekoľko šípok. Chcela som si ich odfotiť tak, aby kontrastovali s bielym snehom, ktorý bol okolo kríka ešte dosť zachovaný. Vtedy som si na snehu všimla, že sú tam bobky nejakého zvieratka. Dumala som, kto si tam asi urobil potrebu. Zajace? Srnky? Keďže sa v tom nevyznám, viac som sa tým nezaoberala. Ani šípky sa mi nepodarilo odfotiť, lebo mi došli už aj posledné baterky, ktoré som si z domu zobrala. Tá treskúca zima urobila s baterkami svoje, hoci som ich aj nosila v teple vnútorného vrecka bundy. Nepomohlo to, vydržali len veľmi málo.

pondelok, 27. decembra 2010

Panny v roku 2011


Už máme pred sebou len štyri dni a rok 2010 sa skončí. Toto obdobie je práve vhodný  čas na hodnotenie, čo sme dosiahli, čo sme chceli dosiahnuť a čo sa nám nepodarilo. Ale život ide ďalej, pred nami je ďalších 365 dní a v nich šanca, aby sme sa pokúsili splniť to, čo sa nám tento rok  nepodarilo.  Dnes vám tu  prinášam správu o tom, ako by nám k tomu mali dopomôcť hviezdy.


ČO  ČAKÁ PANNY V ROKU 2011 ?

S novým rokom prichádzajú aj nové výzvy. Všetko si starostlivo naplánujte! Štart by mal byť skvelý, pretože budete mať podporu silného Marsu v Kozorožcovi. Podrží vás pri všetkom, čo budete chcieť urobiť. Na pomoc mu v polovici januára príde aj vaša vládnuca planéta Merkúr v Kozorožcovi, čo podporí váš triezvy odhad. Na vplyv Uránu v opozícii ste si už zvykli, takže vás zrejme nevyvedie z miery. Vo februárových dňoch sa môžu niektorí narodení ohriať milostnými vzťahmi, Venuša v Kozorožcovi vám dopraje stretnutie s niekým, kto je určite solídny. V marci vám asi pokazí náladu úbytok energie. Mars, planéta sily a expanzie, sa presúva do opozičného znamenia Rýb a počas apríla ho nasleduje nielen Venuša, ale i Neptún, takže v aprílovom období radšej neriešte partnerské otázky. Jar je obdobie, kedy všetko rozkvitá a májová nálada môže zastihnúť aj vás. Čakajte podporu viacerých planét vo vašom priateľskom znamení Býka. Bude to predovšetkým Venuša, Merkúr a Mars, ktorí vám prospejú vo všetkom, do čoho sa pustíte. Ich priazeň potrvá i v mesiaci jún, kedy naviac (5.6.) vstupuje „veľký dobrodinec" Jupiter do znamenia Býka. Ani počas leta nebudete riešiť žiadne väčšie pohromy, pomáhať vám bude Merkúr aj Venuša vo vašom znamení. I koniec prázdnin vás zastihne v dobrom rozmare a v septembri si budete chcieť vychutnať naplno neskorú dovolenku. V závere roka, v druhej polovici novembra a po celý december, budete mať Mars na svojej strane. Dokážete dokončiť svoje predsavzatia, ktoré ste si dali začiatkom roka.
Rada: Naozaj skvelé obdobie budeme mať v máji a začiatkom júna, vzťahové otázky môžete riešiť v auguste. V septembri sa pustite naplno do veci spojených s vašou prácou a kariérou.

nedeľa, 26. decembra 2010

A že ja nemám komentáre?


Včera som uverejnila príspevok pod názvom   Aj vy si to necháte ujsť? , ktorý som dnes dopoludnia  prelinkovala na mojom profile na facebooku. Pred chvíľou mi prišlo oznámenie o tom, že ma čaká komentár k tomuto príspevku. Bola som zvedavá  od koho, no nedozvedela som sa, pretože bol anonymný. Už som tu raz anonymom odkázala, že ich príspevky uverejňovať nebudem. Prečo sa niekto hanbí podpísať pod vlastný názor? 
Keďže mám možnosť moderovania komentárov, môžem si s nimi naložiť tak, ako sama uznám za vhodné.Tentoraz anonymný komentár uverejním znovu, dokonca mu dám oveľa väčší priestor, ako by ho dostal pod pôvodným článkom. Zdá sa mi, autor komentára  vôbec nepochopil, o čo v texte išlo. Tu je jeho znenie:

Decembrová Viedeň

Začiatkom decembra som  jednu krásnu zasneženú sobotu strávila vo Viedni. O viedenských vianočných trhoch som písala TU. Teraz by som chcela ešte spomenúť ostatné miesta, ktoré sme s mojou bývalou kolegyňou Martou navštívili. Ona vraj vo Viedni nebola od čias, čo sa otvorili hranice, tak sa nechala mnou povodiť po miestach, ktoré som uznala za vhodné toho, aby ich videla.

Vlak, ktorým sme cestovali,  dorazil na viedenskú stanicu Südbahnhof okolo pol desiatej. Naším prvým cieľom vo Viedni bol palácový komplex Belveder nachádzajúci sa len kúsok od tejto stanice. Ja sama som toto miesto navštívila prvýkrát iba v júni tohto roku, kedy som bola na nočnom koncerte vo viedenskom  Schönbrunne. Keďže sa mi tam  v lete páčilo, chcela  som toto miesto ukázať aj mojej  priateľke. Z vrchného paláca Belvedere sme záhradou prešli k spodnému a tam na druhom konci sme vyšli na ulici Rennweg, kde len kúsok od Belvederu stojí chrám Salesianerinkirche, do ktorého sme nazreli aspoň cez sklenú výplň zamknutých dverí. Potom sme prešli spomínanou ulicou ešte kúsok smerom von od centra mesta, no keď sme už v týchto miestach nič zaujímavé nevideli, tak sme neďaleko ulice Fasangasse nastúpili na električku a tou sme sa odviezli dve zastávky späť smerom k centru mesta.


sobota, 25. decembra 2010

Aj vy si to necháte ujsť?


Pýtate sa, že čo? No predsa raňajky! Raňajky za bývalých  0,30123 koruny? Aby to bolo jasnejšie, tak teda za 0,01 €. Na takéto lacné sviatočné  raňajky vás pozýva obchodný dom Ikea na druhý sviatok vianočný. 


Už ráno o siedmej otvoria pre prvých kúpychtivých  brány obchodného domu a do desiatej sa vy, čo ste šťastným majiteľom IKEA FAMILY karty, môžete najesť, nabrať síl, aby ste zvádli nákupnú horúčku v tomto obchode. Netvrdím, že by som doma nenašla miesto na policový diel o rozmeroch 37x37x142 cm za púhych 9,90 €, alebo by sa mi nezišiel vešiak na topánky za 0,99 € - miesta máme v byte málo, naozaj by bolo vhodné vymyslieť niečo na uskladnenie topánok a taký vešiak je celkom dobrý nápad. Určite by som si v ponuke zliav našla toho viac, ale nie je tam NIČ, čo by ma prinútilo vstať na druhý sviatok vianočný aspoň o šiestej, aby som sa na uvedenú otváraciu hodinu dostavila pred obchodný dom.

Musím sa pochváliť

 
Ako som pred týždňom na  INOM mieste písala, bola som na vianočných predajných trhoch v Inchebe. Okrem darčekov pre mojich blízkych som si tam pozerala aj veci pre seba. Neskončilo to len pozeraním, ale aj kúpením. Konečne som si po rokoch kúpila termotričko, ktoré chcem využívať hlavne pri cyklistike. Po viac rokov som sa zastavila pri stánku s touto bielizňou, no nikdy som sa neodhodlala vydať na seba toľko peňazí za obyčajné spodné tričko. No za poslednú cyklistickú sezónu som zistila, že také tričko by sa mi veľmi zišlo. 
Včera prišlo veľké prekvapenie pod stromčekom. Okrem iných darčekov som si našla aj súpravu termobielizne. Takže  môj aktívny životný štýl odteraz dopomôže rozvinúť bielizeň značky Authority. Moje telo bude udržiavať v teplotnej rovnováhe, bude odvádzať pot od tela a bude ho udržiavať v suchu a pohodlí. Ďakujem! K čiernemu tričku s krátkym rukávom mi teraz pribudla súprava s dlhými rukávmi a nohávmi :-)

štvrtok, 23. decembra 2010

Vianoce



Dúfam, 
že ste predvianočné prípravy 
zvládli
s ľahkosťou a v pohode.
Želám všetkým vám,
ktorí ste pravidelní návštevníci
mojich stránok,
ale aj tým, 
ktorí ste tu teraz náhodou,
aby ste samotné vianočné sviatky 
prežili
v radosti a v pokoji!

pondelok, 20. decembra 2010

Nedeľné popoludnie

Ako som už včera spomínala TU, stihla som navštíviť posledný deň vianočných trhov v Inchebe. Keďže mi kvôli uzavretému Novému mostu nešiel autobus domov, tak som sa vybrala po vlastných.

Bola som aj zvedavá na cencúle, ktoré viseli spod kaviarne Ufo a ktoré boli príčinou uzavretia mosta, tak som sa najprv vybrala smerom k Dunaju. Pod most som prišla vo chvíli, keď už odstraňovali pásku, ktorá zabraňovala ľuďom vstup pod priestory kaviarne, hore na konštrukcii už nebolo po cencúľoch ani chýru. Nenapadlo mi, že tým pádom už otvoria aj premávku na moste, vybrala som sa ďalej domov peši.

Prešla som celý Sad Janka Kráľa a potom nadchodom nad diaľničný obchvat smerom domov. Keďže mi cesta trvala hodinu a pol, za ten čas sa menila obloha.  Mala som možnosť zdokumentovať všetko od sadania slnka za obzor až k zasvieteniu prvých pouličných lámp.

Dnes začíname posledný týždeň, ktorý vyvrcholí vianočnými sviatkami. Prajem Vám, aby ste tieto dni stihli všetko, čo ste si do Vianoc predsavzali.



nedeľa, 19. decembra 2010

Jej piesne sú nezabudnuteľné

Šansoniérka Edith Piaf by sa dnes dožila 95 rokov. Bohužiaľ, táto krehká osôbka už veľa rokov nežije. Zomrela 10. októbra 1963.


Edith Giovanna Gassion, sa narodila vlastne na ulici dňa 19. decembra 1915. Jej prvou postieľkou bola pláštenka policajta, ktorý   pomáhal jej matke pri pôrode. Matka bola pouličnou speváčkou, otec bol akrobatom a jeho arénou boli ulice na parížskych predmestiach.

streda, 15. decembra 2010

Haribo macht Kinder froh

und Erwachsene ebenso

(Haribo robí radosť deťom a dospelým tiež)


Na tento reklamný slogan si včera spomenuli moji synovia, keď som im hovorila o tom, že firma, ktorá vyrába gumených  macíkov značky Haribo, oslavuje v týchto dňoch deväťdesiate narodeniny.


Či malý alebo veľký, pozná ich určite každý a každý ich má aj rád.  Práve 13. decembra 1920 vznikla na predmestí nemeckého Bonnu spoločnosť, ktorá prišla s nápadom, že  zo  sladkej želatínovej hmoty bude vyrábať cukríky v tvare malého medvedíka.  Po dvoch rokoch od vzniku firmy prišla na trh s cukríkmi  Haribo-Goldbär, vtedy pod menom Tanzbär (tancujúci medveď).

pondelok, 13. decembra 2010

Od Lucie do Vianoc

V kalendári je dnes LUCIE. Poznáte nejaké porekadlá, ktoré sa viažu k tomuto dátumu? Vraj od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc?  Veríte na strídžie povery? Praktizujete niektoré z nich? 


Priznám sa, asi ako 16-ročná som jednu z tých povier vyskúšala. Dozvedela som sa vtedy, že v tento deň by si dievča malo napísať na 12 lístočkov mená chlapcov a tie si treba uložiť pod vankúš. Každý deň sa mal jeden lístok odhodíť a ten chlapec, ktorého meno zostane na poslednom lístočku,  by sa mal stať jej vyvoleným. Pamätám si, že som mala dosť veľký problém, kde zobrať 12 chlapčenských mien. A matne si tiež spomínam, že mi vôbec nevyšlo meno toho, koho by som bola chcela :-)


Dnes je teda trinásteho decembra. Do Vianoc je presne toľko dní, koľko má rok mesiacov. Okolo tohto obdobia sú známe aj pranostiky, čo sa počasia týka. Podľa našich predkov signalizuje počasie týchto dní to, aké počasie nás čaká v tom ktorom mesiaci budúceho roka.

štvrtok, 9. decembra 2010

Prvé kolo zimy

Netrvalo to celé ani desať dní. 
Ako prišiel, tak aj odišiel. 
Sneh. 
Najprv len tak bojazlivo spadlo niekoľko vločiek.
Vyzeralo to tak,
ako keby bola zem posypaná práškovým cukrom. 
O pár dní sa roztrhlo nebo a vysypalo sa ho z neho toľko, že biela perina prikryla celý kraj. 
Pekne to vyzeralo len chvíľu. 
Nemusím predsa hovoriť o tom, 
ako vyzerajú zasnežené cesty a chodníky, 
po ktorých chodia  znečistené autá, ľudia a ktoré sa posýpajú soľou. 
Po pár dňoch nebolo už treba ani soli, sneh sa začal topiť sám. 
Na záver ešte napršalo 
a po prvom snehu už nie je ani stopy.



utorok, 7. decembra 2010

Prečo nám stačili prskavky?

Musím sa nad sebou zamyslieť a vstúpiť si do svedomia. Vraj sa už správam ako stará nervózna dôchodkyňa, ktorej vadí ešte aj to, že si tu nejakí puberťáci celé popoludie vybuchujú s petardami, či pirátmi alebo ako sa to volá. To mi dnes povedal môj starší syn.


Každoročne sa opakuje to isté. Akonáhle príde neďaleký Lidl so svojou predvianočnou akciou zábavnej pyrotechniky, od tej chvíle počúvame výbuchy.  Že platí nejaké záväzné nariadenie, ktoré obmedzuje používanie pyrotechniky na jeden deň v roku? To nikoho netrápi. Ani chalanov, ktorí to považujú za bohovskú zábavu, ani ich rodičov, ani predajcov a asi ani učiteľov škôl, pred ktorými sa dnes partia týmto spôsobom zabávala.  Ako sa vlastne  tieto veci dostanú  do rúk pubertiakov, keď je predaj povolený až od 18 rokov?

nedeľa, 5. decembra 2010

Ho ho hoo :-)


Niekoľko  dôvodov, prečo je čokoládový Mikuláš lepší ako muž:


Môžete ho maškrtiť aj pred matkou.

Je možné ho vrátiť, keď mu uplynula doba záruky.

Poteší vás, aj keď je mäkký.

Jesť ho môžete tak dlho, pokiaľ chcete vy. Nemusíte mu potom povedať, aký bol dobrý.

Nevadí mu, keď mu hryziete oriešky.

Je ľahké  ho dostať až 60 dní v roku.

Môžete ich mať viacerých naraz.

Keď ho budete jesť, nezobudíte suseda.

Urobí vás síce tlstou, ale nie tehotnou.

Je vždy brilantne oblečený.

Má extrémne dlhú tyč, ktorá je hore zatočená.

Od začiatku si nemusíte robiť žiadne ilúzie, lebo viete, že je vo vnútri  dutý.

Je ho dostať vo všetkých veľkostiach od 10 do 30 cm a to, čoho je príliš veľa, dá sa jednoducho odhryznúť.

Jeho rodina je presne tak isto sladká ako aj on. Prinajhoršom je horký, ale kvôli tomu netrucuje.

Futbal ho nezaujíma a sobie preteky televízia nevysiela.

Je plný vzduchu, ale nikdy negrgá.

Aj dole chutí dobre a nemáte potom žiadne vlasy v ústach.

Zaručene nie je ženatý, nemá deti a nespáva s vašou najlepšou priateľkou zatiaľ, kým vy pre neho  v meste  hľadáte darček.





sobota, 4. decembra 2010

Viedenské vianočné trhy


Ako som už na inom mieste spomínala, už niekoľko rokov som túžila zúčastniť sa viedenských vianočných trhov. Aj napriek tomu, že Viedeň máme za rohom, túto svoju túžbu som si naplánovala splniť  až tento rok. Niekoľko dní som sledovala predpoveď počasia a podľa tej na dnes mal byť krásny slnečný zimný deň. Čiže čas, vhodný práve na zrealizovanie mojej túžby.


Najznámejší viedenský vianočný trh je ten pred radnicou. No vianočných trhov bolo vo Viedni niekoľko.  Hneď prvý, ktorý sme videli, ale nezažili, bol ten, ktorý bol v areáli palácového komplexu Belveder. Stánky boli zatvorené, ani sme nepátrali po otváracích hodinách.

streda, 1. decembra 2010

1. december

Tak a máme ho tu. Prvý decembrový deň. Prvý deň posledného mesiaca v roku. Neviem, či aj vám, ale mne ten čas letí neskutočne rýchlo. Už len pár dní nás delí od Vianoc a potom od posledného dňa tohto roka. Ale nebudem to ešte viac urýchľovať. Užívajme si tieto dni najlepšie, ako vieme. Bude to obdobie najkratších dní, preto robme tak, aby sme aj napriek tomu stihli zažiť čo najviac.

A tu je trošku zimnej  atmosféry z nášho mesta.

 

sobota, 27. novembra 2010

Kvitnú v novembri

V kalendári obraciame posledné dni novembra. Je to čas, kedy pomaly končí jeseň  a kedy sa príroda  pripravuje na zimný odpočinok. Dni sa krátia stále viac,  no aj za tých niekoľko hodín slnečného svitu dokážu ešte potešiť náš zrak mnohé kvety.


Pri mojej včerajšej prechádzke záhradkárskou osadou na Devíne som mala možnosť odfotiť  niekoľko rozkvitnutých kvetov. Pri počasí, aké panovalo skoro celý mesiac, ma to ani tak veľmi neprekvapilo. Veď veľa dní svietilo slnko, príroda  občas dostala vlahu v podobe dažďa   a teploty sa pohybovali nad na toto obdobie nezvyčajných 15 stupňov.


Až dnes sa ochladilo, čo sa nadránom prejavilo aj slabým snežením. Takže v najbližších dňoch sa už naše nohy počas prechádzok prírodou nebudú  zabárať do šuchotavého lístia, ale príde čas, kedy  lístie nahradí biela studená hmota.





piatok, 26. novembra 2010

Čvirik = Slávik 2010

Na dnes 
bolo stanovené ukončenie hlasovania a vyhlásenie výsledkov ankety
o najlepšiu webovú stránku 
a najobľúbenejšieho interpreta a kapelu slovenskej populárnej hudby. 

Nevidela som to celé, 
prepla som to až na záver. 
No podľa trošku nadnesenej kritiky môjho syna som vlastne o nič neprišla.


Peter píše toto.


Slovenska (c)hudodná scéna je fakt strašná bieda. 

Pozerám Slávika 2010 a na tej načančanej Grupama scéne v Starej tržnici sa strieda jedna hviezda za druhou. Nejaká akože blondína čo prehrala stávku si odhopkala svoj tuc tuc vypalovák. Dozvedám sa že je to Kristína. Potom vyhlasovanie skupiny roka. Čakám že aké prekvapko nám tento rok hlasujúci pripravili ale nič nové pod slnkom.

Desmod ako skupina roka... uznávam, koncertujú s geriatrikmi z Nazareth, majú pesničku vo zvučke paneláku, tak to treba patrične ohodnotiť. Ale preboha živého, strieborného čvirika dostane ELAAAAN? Pýtam za čo? ...za čo ľudia, za čo??!! Ešte že Baláž bol pri ďakovačke stručný aj keď neskutočne trápny. "Ďakujem Slávikovi za Slávika" - strih medzi divákov na Jara Slávika ako sa v kŕčuje na tejto perle ducha.

No nič, program beží ďalej a na playback si zaspieval aj Rišo Muller. Doriti, prečo musí byť všetko na playback? Tvárime sa profesionálne ale ideme na istotu - spravíme to na playback. To akoby som v reštike dostal vifonku v bosniaku, bleee :( ...ešte dobre že dali aj dym na scénu. Bez toho by to nebolo to správne trianglovské klišé. 

reklama:
ja som malá vianočka, červené mám líčka... bukakeee vianoceee... milaaaačku, ja ťa budem kolembať 

Aaaa, a už sme opäť vo vysielaní a sledujeme neviazaný a nepripravený rozhovor moderátorov. Počúvame narážky na talentové súťaže, imitovanie vtáčikov... jeeej a hlavne zaujaté tváričky hostí v publiku... tlieskam, tlieskam, tlieskam...

Nominácie na speváčku roka. Ťažko by som si vyberal. Ja osobne tipujem na zlato J. Kirschner alebo Tinu. Lenže slovenské publikum je neúprosné a asi to vyhrá Kristína. Veď jej Stromy z Horehronka ešte teraz rezonujú v ušiach ľudí. Nechajme sa prekvapiť, po Desmode sa dozvieme pravdu. ...radšej vypínam zvuk. ...ale stále vidím tu bravčovú hlavu. Bez zvuku to má však svoje neopakovateľné čaro. 

Hm, robia mi v tom troška chaos. Tak teraz pre istotu skokan roka. Good Fancy (dúfam, že som to dobre napísal). Žeby nový vietor britpopovskeho typu? hm... 

...a už Kuly úprimne a od srdca odpovedá Were na jej zvedavé otázky v zákulisí. Ozaj, dá sa ešte stále tešiť zo Slávika keď je to už po x-ty krát? Verím Kulimu že je to úprimné. Aj keď celkom nechápem načo sú dobré tieto rozhovory. Nejako spomaľujú celý program. Smotánka s Werou. 

Jeeej. Juraj Mokrý. Ako dlho som ho nevidel a vôbec mi nechýbal. Ešte že je taký vtipný a originálny. Jeho hatlanina angličtiny ma vie vždy dostať do kolien. Aj dnes som už na kolenách  ...a modlím sa aby to už skončilo.
...a vyšiel mi tip.(skoro) údajná Jana K. :)...škoda že len bronz :( 

aaa, pomáhajbo!!! Žeby svetlý moment prenosu? Tina je strieborná. Asi to bude tak ako som písal vyššie. Fuuuh, nie... Zuzanka S., opäť po šiesty krát

Nestarnúca stálica na pódiu. Kapela Elán. Jožko si hviezda!! ...jak hovado! Ozaj kedy bude ďalší posledný koncert? Vybavím si akreditáciu na fotenie, lebo posledný musím mať nafotený.  Inak pekne spievajú, pekne... len tie trúby im tam chýbajú... či? 

reklama:
ja som malá vianočka, červené mám líčka... bukakeee vianoceee... milaaaačku, ja ťa budem kolembať 

Spevák roka: Cmoro, Halo Pabera, Richard Muller, Patres a.k.a. Rytmus, Mekky (nie mäkký) - tipujte priatelia. 

Ach jaj, preveliká škoda že na (half)playback. A.M.O. & Banana band  ...Milan, minule sme sa stretli v Auparku (tiež neviem čo som tam robil....jaj, bol som v kine, tak preto).

Veľký rešpekt, Smatanova si vie za pol hodinu spraviť fasádu – rozumej make-up. To by som vedel aj ja -teda to čo mala na tvári. Inak vypadá v tom outfite ako Dany Filth. 

Rádioslávik. To je kategória čisto len rádia Expres? Alebo ako tomu mám rozumieť. Toto dopravné rádio s nízkym rozpočtom, čo hrá z troch cédečiek  by si mohlo aspoň moderátorov poriadnych vybrať. Ten chlapec tak nudil všetkých v sále... hlavne pani markízu riaditeľky.

Hehe... milí poslucháči, zahráme si novinku od Kristíny. Najkrajšie stromy sú na Horehoroní... 

Konečne sa dostávame ku spevákom roka. Ale tuším vidím dvojmo (nejaké blonďavé dvojičky odovzdávajú cenu) a zle počujem, bronzový Mekky a jeho „človeče, úžasné, zase som tu, je to možneeee?“ Z tohto sa už aj mŕtvy chrobák musí v hrobe obracať.

Striebro: Cmoro. Prekvapený že je druhý. Stáva sa...
Gold čvirik: Müller. Snáď už sa konečne dostane z tých sračiek. 

Ine kafé sa dali po nejakej dlhej dobe znova dokopy. Žeby vyschli zdroje? Ťažko povedať či je to len z čistého kalkulu alebo pre radosť fanúšikov. Fanúšikov majú stále ozaj veľa. Zažil som koncert na topfeste a veru bol riadny nátresk pred pódiom. Tuším aj nejaké odpadnuté babenky tam záchranári kriesili. Jo... a na videoklip „mojich najlepších 15 rokov“ som požičiaval svoj fisheye objektív. Ale to len tak na okraj, aby reč nestála, pokiaľ chlapci „hrajú“. 

reklama:
ja som malá vianočka, červené mám líčka... bukakeee vianoceee... milaaaačku, ja ťa budem kolembať 

...a keď už je úplne zúfalo, tak pobaví aj Wera za klavírom a Tuma ako operný spevák. Ale prečo stále tie stromy z Horehronka spomínajú? Musím sa tam raz pozrieť čo za skvosty to tam rastú. ...no fakt, to sa nedá...

Hit roka: Cmoro, Desmod, Kristína (bože dobrý už dosť!!!), Smatanka (ďalší hit zo zvučky), Tina a Rytmus (to sa fakt nedá)

Jaaaj, a ďalší smotánkovský rozhovor. Neviem, no mám z toho pocit, že Wera je viac vypatlaná ako Rišo z tých práškov čo stále berie. Otázky typu "a čo budeš robiť po prenose?" Toto má z vlastnej hlavy alebo to mala napísané v scenári? No hlavne že sme natiahli troška čas. 

Web roka: www.zuzanasmatanova.sk ... teda podľa užívateľov azetu. 

...a pôjdem fotiť aj na Smatanku. Chystá turné a hodí sa mi trocha zmena po tých všetkých metaloch čo som za posledne obdobie zažil. Počul som dnes v rádiu, že vraj bude hrať aj na bubnoch. Tak už len kvôli tomu tam pôjdem. 

„Prosím vás priatelia, berte to ako čistú recesiu“  (Cmoro rapuje a Smatanka robí beatbox)....neboj Cmoro, od kedy si bol hviezda superstar, to tak beriem

Žrebovanie diváckej súťaže. Weru vyhnali von (asi za trest, za tie blbé reči) a stojí pred tržnicou pri nejakom fáre. A to by bol goool, keby som vyhral to auto. Tuším som aj v slabej chvíli ten kupón vypĺňal a odoslal :D ...ale nie som zo správneho mesta. Lebo vyhral niekto z Košíc... ta ňe? 

Poriadne a natvrd(l)o, tak ako to majú v Novom Čase radi. – Kristína a Horehronke. Je.al to pes takéto hity!

Kamil, ty šuchtavý senil. Gemer, Zemplín... daj niečo o kapustných hlavách ze Stupavy!  

A zlata kategória „Zlatý Slávik“ že uuuplne najvaaac hlasov od ľudí. Odovzdáva Martin Chodúr pre Zuzanu S. ...ale už je to nuda. Fakt je tu tak málo interprétov čo by si to zaslúžili? 

Ale tak dobre, no.... doprajme im to. Makajú na sebe, robia čo ich baví. Nemôžu za to, že ľudia nemajú vkus. 

Ďakujeme vám za pozornosť priatelia, tešíme sa na vás opäť o rok. Opäť nudne bez škandálov a cukríkovo načančaní.


Foto použité z internetu

štvrtok, 25. novembra 2010

Pre vás, čo ma navštevujete

Blogerov, či ľudí, ktorí si založili svoje vlastné  webové stránky, na ktorých zdieľajú  s verejnosťou svoje zážitky formou denníčkov alebo fotografií, je už dnes strašne veľa. Aj ja som sa pred niekoľkými rokmi rozhodla, že sa  takúto stránku  pokúsim vytvoriť.


Mala som mailové konto na jednom z celosvetových serverov a tento  ponúkal možnosť vytvoriť si vlastný blog i vlastnú stránku. Priznám sa, začiatky neboli pre mňa ľahké.  Jazyk, v ktorom boli  v tom čase k dispozícii návody na tvorbu týchto stránok, neovládam. Po prvom neúspešnom pokuse som to na istý čas vzdala a po nejakom čase som to začala skúšať na inom portáli. Ani tam to nebolo o nič jednoduchšie. Problém bol ten istý, moja jazyková neschopnosť.  Lenže v tom čase som už mala aj iný dôvod, prečo takú stránku chcem. Mojej sestre mala vyjsť prvá kniha a ja som jej chcela prostredníctvom mojej stránky urobiť aspoň maličkú reklamu.

streda, 24. novembra 2010

Stretnutie po rokoch

O štvrtej jej zazvonil telefón. Oznámil jej, že je v meste a že by sa mohli stretnúť. Jeho telefonát čakala neskôr, nestihla urobiť veci, ktoré si naplánovala. Nevadí, načatú prácu nechala tak a išla sa teda vychystať.


Do piatej hodiny chýbalo ešte niekoľko minút, keď vystúpila z autobusu a blížila sa k dohodnutému miestu. Bolo jej to všetko úsmevné. V hlave jej vírili spomienky na obdobie spred niekoľko desiatok  rokov. Obdobie, kedy drali stredoškolské lavice a  kedy bývali na jednom  internáte. Každý bol študentom  inej školy, bol medzi nimi jednoročný vekový rozdiel. Zoznámili sa niekedy v začiatkoch štúdia. Pravdepodobne sa to stalo na internátnom ihrisku pri hre volejbalu. No ona si už na detaily nespomína. Vedela o ňom len ako sa volá a že má záujem o dievča, ktoré bývalo spolu s ňou na izbe. Prečo sa ale zrazu začal prihovárať jej, keď mal záujem o inú? Keď sa mu páčila dievčina, ktorá s ňou obývala spoločnú izbu? Asi sa chcel cez ňu dostať k tej druhej. Možno chcel ukázať tej, ktorá sa mu páčila a ktorá ho odmietala, že sú okrem nej aj iné.

pondelok, 22. novembra 2010

Môj domov zdravia

alebo ako si o mne mysleli, že som anorektička :-(

Na dnes som mala termín CT vyšetrenia. Už som to tu raz spomínala, že toto vyšetrenie neznášam. Predchádza mu jeden deň hladovky a aspoň dva dni ľahkého stravovania. Na to, aby boli črevá dôkladne pripravené na vyšetrenie, treba im pomôcť pomocou jedného laxatívneho prostriedku.  Tak to robím vždy. Zdá sa mi, že teraz to bolo už po piaty raz.

Vo štvrtok minulý týždeň som sa teda vybrala do lekárne, kde som vernou zákazníčkou. Postavila som sa do nemalého radu k pultu "Výdaj bez receptu" a keď som prišla na rad, mladá magistra pýtala odo mňa recept. Recept? začudovala som sa. Odpovedala som jej, že toto nikdy nekupujem na recept, hoci by som bola radšej, keby to na recept bolo a zároveň aj s doplatkom poisťovne. Bohužiaľ, nie je to tak. Na viacerých internetových stránkach som si pred cestou do lekárne vyhľadala spomínaný produkt, pretože ma zaujímala jeho terajšia cena. Orientačne sa cena  pohybovala v rozpätí od 2,66 do 2,70 eur. Potešilo ma to, lebo od posledného nákupu som si pamätala oveľa vyššiu cenu. Podotýkam, že na internete bolo na jednej z tých stránok napísané, že:

pondelok, 8. novembra 2010

...a je to úspešne za ňou


Včera bol ten deň, ktorý znamenal pre moju sestru veľa. Bol to deň, kedy sa mala prvý raz stretnúť so svojimi čitateľkami a na verejnosti hovoriť o svojej tvorbe. Mala velikánsku trému pred touto akciou.

štvrtok, 4. novembra 2010

Štvrtok štvrtého novembra

Ráno budíček o 6,15. Potrebovala som si privstať, keďže som bola na 8,30  objednaná na preventívku u zubára. V poslednej dobe nemám raňajší tréning s chystaním sa za povinnosťami, radšej som si nechala dostatočnú rezervu. Aj tak som k zubárovi doklusala len nejakú minútku pred objednaným časom. V čakárni sme boli dvaja, obaja sme boli objednaní na ten istý čas. Mňa zavolala sestrička ako prvú, hoci mladý muž tam prišiel skôr. Zubárovi som radšej neprezradila, že mám občas citlivé zuby po zjedení sladkého, prípadne chladného jedla. Nechce sa mi teraz chodiť k zubárovi, ani ho nemám z čoho platiť. Cítim to práve na zuboch, na ktoré mi robil pred časom nové keramické korunky.

Podľa predpovede  malo byť dnes krásne počasie a také aj naozaj bolo. Príjemne teplo, bezvetrie, svietilo aj slnko. Keď som si včera večer pozerala predpoveď počasia, rozmýšľala som nad dvomi alternatívami, ako dnes strávim deň. O deviatej mi išiel z hlavnej stanice vlak do Viedne, uvažovala som, či by som ho od zubára stihla. Môj zubár je od hlavnej stanice vzdialený len dve zastávky električkou. Keďže som nechcela riskovať a neskorší vlak som už použiť nechcela, vymyslela som druhú alternatívu. A tou bola prechádzka s fotoaparátom po Bratislave.

utorok, 2. novembra 2010

Chystá sa autogramiáda


O tom, že mojej sestre vyšla v poradí tretia kniha, som už písala tu a aj tu.


V dňoch od 4. do 7. novembra sa bude konať v bratislavskej Inchebe knižný veľtrh


Bibliotéka 2010.


V rámci tohto podujatia sa 
v nedeľu 7. 11. 2010 od 15. do 17. hodiny 
uskutoční autogramiáda autoriek vydavateľstva 


Na tejto akcii budete vítaní.


pondelok, 1. novembra 2010

Novembrové chryzantémy



Kedy je najvhodnejší čas písať o chryzantémach? 
No predsa na jeseň, presnejšie v novembri.  
Vtedy, 
keď sa každý rok skvelé farby a rozmanité tvary týchto kvetov objavia v záhradách a cintorínoch.
Odtiene od ružovej,
fialovej cez červenú až po bordovú,
krémové, žlté, oranžové až hrdzavo hnedé, alebo nádherné biele s drobulinkými kvietkami až po tie s kvetmi obrovskými.





sobota, 30. októbra 2010

Na návšteve

Tento týždeň som po dlhom čase znovu zavítala do môjho rodného kraja. Nie úplne do rodnej viesky, ale aspoň do mesta, v ktorom som prežila veľa času, pretože som tam chodila do základnej umeleckej školy.  V pôrodnici okresného mesta  som sa nenarodila. Moje rodisko je vzdialené 8 km od okresného mesta Topoľčany. Tam som sa pri mojej poslednej ceste do týchto končín nedostala.

Keďže som do mesta chodievala od svojich ôsmich rokov, v mojej pamäti sa mi zachovali spomienky na to, ako vyzeralo vtedy. Dnes už veľa  historických domov nestojí, nahradila ich nová výstavba. Ale na námestí sa zachovalo predsa len niečo aj z histórie. V mojej pamäti zostal napríklad hotel Koruna, ktorý bol dávno zbúraný, na rohu námestia zase detské holičstvo, kam som sa chodila strihať a kde dnes stojí obchodný dom, ďalej si spomínam na  predajňu zelovocu, kde sme si pred hodinou teórie chodili kupovať eskimá za päťdesiat halierov. Nepekné spomienky sa mi viažu na nemocnicu v meste, kde som dosť často ležala so zápalom stredného ucha a veľmi dôležitá spomienka mi zostala na inú nemocnicu, ktorá je  na kraji mesta, kde je aj pôrodnica, v ktorej sa narodil môj starší syn.

nedeľa, 24. októbra 2010

Posledná tohoročná cyklistika?

Pýtam sa v titulku, či bola naozaj posledná. Lebo už pri tej cyklovychádzke do  Kittsee pred dvomi týždňami som si myslela, že tento rok už bicykel odložím. No počasie posledných dní rozhodlo ináč. V piatok bolo tak krásne, že by bol hriech to nevyužiť na pobyt a pohyb v prírode.


štvrtok, 21. októbra 2010

Čo tak ísť na nedeľnú prechádzku do Kittsee?

My Bratislavčania to máme na skok, Petržalčania ešte bližšie. Kúsok od konca Kopčianskej ulice je hraničný priechod a hneď za ním nás na tabuli víta marhuľová obec Kittsee. Hoci teraz nie je čas oberania marhúľ, do Kittsee sa oplatí ísť aj tak. 

Moja posledná cyklovychádzka sa datuje na 8. októbra. Ešte nebolo tak chladno, slnko sa chvíľami ukazovalo spoza mrakov, tak sme sa s priateľkou vybrali na krátku vychádzku do Kittsee. Tí, ktorí ma čítajú, už určite vedia, že v Kittsee som bola viackrát, presnejšie povedané, viackrát som touto rakúskou obcou prechádzala. No tentokrát bola ona naším cieľom.

V peknom parku sa nachádza jeden z dvoch zámkov v obci. Hovoria mu nový zámok a iba tento je prístupný verejnosti. Starý, keďže je súkromným majetkom, je verejnosti neprístupný. Zámok Neue Schoss bol v 17. storočí prestavaný zo starého veľkostatku. Táto pôvodne renesančná budova bola počas panovania kniežaťa Esterházyho prebudovaná na barokovú. Po tom, čo ho obec získala do svojho majetku, dala ho znovu zrekonštruovať.



nedeľa, 17. októbra 2010

Záhradníctvo

Aj napriek tomu, že počas reklamných blokov v televízii vypínam senzory vnímania, v posledných dňoch som postrehla reklamu jedného bratislavského záhradníctva. Do tohto záhradníctva sa chystám zájsť už niekoľko rokov, no nikdy som svoje plány nezrealizovala.

Dnes nám prší a mne sa zdalo, že toto bude ten najvhodnejší čas na návštevu záhradníctva z reklamy. Poprosila som syna, aby ma tam zaviezol autom, veď čo, ak by som tam niečo kúpila. Blížia sa sviatky, kedy si spomíname na našich blízkych zosnulých, takže som si  plánovala kúpiť niečo pekné  otcovi na hrob.



sobota, 16. októbra 2010

Striptíz

Len pred pár dňami sa mi na facebooku dostala do profilu fotografia, na ktorej som bola označená. Fotografia bola urobená na oslave päťdesiatin, ktorá sa konala takmer pred mesiacom.

Oslávenkyňa dostala od prítomných darček, ktorý si nemohla ponechať navždy, hoci na moment si ho mohla aj podržať :-)  Bol to pánsky striptíz. Takéto darčeky zvyknú byť asi na iných oslavách vrcholom večera, no tu prišiel predviesť striptér svoje umenie skôr, bolo len niečo po ôsmej hodine. Tí, čo organizovali tento darček, si spomenuli neskoro, dotyčný mladý muž mal v ten večer ešte jedno predstavenie.  Možno aj tá skorá hodina  zapríčinila u mnohých rozpaky, ktoré im je vidno na tvárach z uvedenej fotografie. Už pri prvom zhliadnutí tejto fotky som sa na nej dobre bavila.


Tak poďme teda k fotke pekne po poriadku.

streda, 13. októbra 2010

Dva jesenné dni

Zase prišiel čas, kedy musím absolvovať moje pravidelné lekárske prehliadky. Včera som bola na jednej, dnes na ďalšej. Pri poslednom vyšetrení CT som vyhlásila, že nikdy viac. Bohužiaľ, moje predsavzatie nedodržím. Zase som dostala termín na toto mnou nenávidené vyšetrenie. Už po koľký raz? Čo som komu urobila? 

Ulica v meste, ktorou som za posledných 5 rokov musela prejsť nespočetne veľakrát.


pondelok, 11. októbra 2010

Jesenná turistická vychádzka

Včera som po dlhej dobe zase zamenila pohyb na dvoch kolesách za pohyb na mojich vlastných dvoch nohách. V sobotu sme si na nedeľu naplánovali rodinný výlet do neďalekých malokarpatských kopcov, konkrétne na vrch Vysoká.


Ráno, hneď ako som vstala, dala som piecť mäso, aby sme mali čo jesť, keď sa vrátime domov. Pred odchodom tu bol taký frmol, že som si  na mäso spomenula až v aute, kedy sme už boli kompletní a vysvetľovali sme synovej priateľke, že ideme smer Kuchyňa. Ja som zavtipkovala, aby sa nebála, že to nebude naša kuchyňa, kde ju postavím k sporáku, aby navarila obed. Ups, kuchyňa! Vtedy mi zaplo, že som nevypla sporák. Takže naša cesta viedla najskôr do našej kuchyne s k a až potom do tej s K. Nešťastie, prípadný požiar domu tým bol zažehnaný. Nechcem si ani len predstaviť, čo by sa stalo, keby som si na to nebola spomenula.

piatok, 8. októbra 2010

Nový román mojej sestry - Sviňa život

Začiatkom novembra 2007 som písala na mojom blogu ZRKADLENIE o tom, že má vyjsť prvá kniha mojej sestry Jany Chmelovej. Za necelé tri roky jej vyšli tri knihy, o prvých dvoch som písala TU a TU.

Pred niekoľkými dňami prišla na trh tretia kniha s názvom SVIŇA ŽIVOT. Už som o tom písala na stránke  mojich 365 dní. Tentokrát som si dovolila prebrať text reklamy, ktorú vydavateľstvo Motýľ uverejňuje na najznámejšom slovenskom internetovom kníhkupectve, na stránkach www.martinus.sk.


Nový slovenský román:
 
Sviňa život






pondelok, 4. októbra 2010

Dni zelá v Stupave

                                                                                                                                                                                  Akcia, ktorá sa koná každoročne v jeseni, kedy sa zberá úroda kapusty z polí a záhrad. Doteraz  som na nej nikdy nebola, ale tento rok mi vŕtala v hlave od januára, kedy som bola na veľtrhu cestovného ruchu, kde malo aj mesto Stupava  svoj propagačný stánok.


Včera bol posledný deň tejto tohoročnej akcie a keďže v rámci kultúrneho programu malo byť o 17. hodine vystúpenie mnou obľúbeného hudobného zoskupenia - Cigánskych diablov , bol to ďalší dôvod, aby som si na popoludnie naplánovala návštevu Stupavy.

Do Stupavy som išla aj s priateľkou, s ktorou sme sa stretli na autobusovej zastávke v Lamači. Tam sme spolu počkali na autobus do Stupavy, ktorý prišiel poriadne plný. No tú krátku cestu sme v autobuse postáli.

sobota, 2. októbra 2010

Za rímskymi pamiatkami v Niederösterreich


Trasa 718224 - powered by Bikemap 


Včera bol možno posledný deň tohto roka, kedy som sa vydala na dlhšiu cyklistickú púť. Počasie je zo dňa na deň chladnejšie, takže túto moju obľúbenú činnosť budem musieť odložiť až do jari budúceho roku. No možno nás ešte príroda prekvapí aj peknými dňami a môj včerajší výlet do  Dolného Rakúska nebol v tomto roku posledný.

nedeľa, 26. septembra 2010

Upršaný deň

Dnes je taký deň, o ktorom sa hovorí, že nie je hodno ani psa von vyhnať. Už včera večer začalo pršať a prší, prší a prší, k tomu ešte aj nechutný vietor fúka. No čo sa dá robiť v také dni? Spať, čítať, pozerať telku, alebo surfovať po nete. Určite ešte aj mnoho iných činností, ale ja robím dnes tie, ktoré som vymenovala. A ešte dumať nad vecami, na ktoré inokedy nie je čas. 

Pred chvíľou som dopozerala reprízu včerajšej Pošty pre teba, jednu z mála relácií, ktoré si občas pozriem na predplatenej televízii.  Sú  tam často odvysielané príbehy ľudí, nad ktorými človek ešte dlhší čas premýšľa. Za roky vysielania tejto relácie sa tam premlelo množstvo ľudských osudov. Niektoré príbehy nestoja za to, aby boli zverejnené v televízii, no väčšina je tam podľa mňa takých, pri ktorých sa človek pozastaví a zamyslí. Aj dnes boli dva také, nad ktorými som sa zamyslela, jeden taký, čo veľmi nestál za to. Načo si volá zadaný muž priateľku z detstva, či mladých čias do televízie, keď mal možnosť s ňou len pred pár rokmi hovoriť prostredníctvom telefónu? Prečo si ľudia spomenú na svojich dávnych známych po rokoch, keď vlastne nebol žiaden vážny dôvod, aby svoje kontakty prerušili? Asi ich priateľstvo nestálo v tom období za to, aby v ňom naďalej pokračovali. Ide len o zvedavosť, ako ten druhý, či druhá vyzerá? Či je zadaný, alebo voľný? Neviem.

štvrtok, 23. septembra 2010

Na bicykli do maďarského Dunakiliti


Trasa 1332993 - powered by Bikemap 


Včera bolo nádherné počasie pre cyklistov. Svietilo slnko, nefúkal vietor, teplota taká akurát. Bol to najvhodnejší čas vybrať sa zase niekde do sveta.

Keďže som dopoludnia vybavovala veci v meste, na cyklistiku zostávalo už len popoludnie. Takže zraz bol dohodnutý na trinástu hodinu pri bufete Bosorka, ktorý sa nachádza  na spojnici dunajskej hrádze s Dolnozemskou ulicou. Na dohodnuté miesto som sa vybrala skôr a úplne náhodou som sa s dohodnutým parťákom stretla práve na úrovni čerpacej stanice Agip, kam som si išla pred cestou doplniť vzduch v zadnom kolese.

pondelok, 20. septembra 2010

Cyklistika Neusiedler See


Trasa 705705 - powered by Bikemap 

Nepriznávam to s radosťou, ale je to tak. Som schopná iba ak do šrotu. Ešte dnes som ako dolámaná, bolia ma kríže a ani nočný spánok neodstránil úplne únavu zo včerajšieho dňa. Po necelom mesiaci, čo som skoro vôbec nebicyklovala, vybrala som sa včera na cyklotúru do Rakúska. Pôvodne bola plánovaná na 1. septembra, no vtedy som ochorela a tak som teda zostala doma. Na túto nedeľu bolo predpovedané celkom priaznivé počasie, tak sme sa rozhodli, že túru zrealizujeme.

nedeľa, 19. septembra 2010

Na oslave päťdesiatky

V tomto týždni sa dožil môj ďalší brat okrúhlych narodenín - päťdesiatky. Bola to príležitosť na stretnutie s rodinou. Dnes sme tie jeho narodky pekne oslávili.

piatok, 17. septembra 2010

Zbavte poslancov imunity



Máte jedinečnú šancu

rozhodnúť proti vôli politikov, nenechajte si ju ujsť. Viac ako 400 tisíc ľudí sa podpísalo za vyhlásenie referenda, ktoré bude už túto sobotu, 18. septembra.

Je to len a len na vás, či

1. budú zrušené koncesionárske poplatky a VY ušetríte 55 Eur ročne
2. prídu poslanci o imunitu
3. bude znížený počet poslancov zo 150 na 100
4. budú ministri jazdiť na autách za maximálne 40 tisíc EUR
5. bude možné voliť cez internet
6. bude zmenený tlačový zákon

Štát vynaloží na referendum vyše 7 miliónov Eur a je len a len na vás, či tieto peniaze budú vyhodené von oknom, alebo či sa podarí niečo zmeniť v tomto štáte.

A ešte niečo: 
Výsledky referenda sú záväzné. Zhodujú sa na tom renomovaní ústavní právnici, predsedníčka Ústavného súdu a predseda ústavnoprávneho výboru NR SR. Venujte 10 minút Vášmu ústavnému právu a rozhodnite!


P.S. Zoberte k referendu aj susedov a zavolajte kamošom. Je to vo Váš prospech.

štvrtok, 16. septembra 2010

Jeseň sa začína hlásiť o slovo

Po celonočnom a dopoludňajšom daždi vykuklo popoludní slnko. Neváhala som ani chvíľu a vybehla som von do blízkeho lesíka aj s fotoaparátom. 

Len kúsok za naším domom mi cez chodník prebehla krásna tmavohnedá veverička s bielym bruškom. Bohužiaľ, bola rýchlejšia ako ja. Fotky unikajúcej  veveričky nie sú kvalitné, ale jednu som sem musela použiť. Chvíľu som pobehovala popod stromy, na ktoré vyliezla a kde preskakovala z jednej koruny stromu do koruny ďalšieho a nakoniec sa na jednom z konárov usadila a viac sa ani nepohla. Pozerala na mňa a ja na ňu. Postávala som tam a čakala, že sa umúdri a zlezie. Veverička si asi povedala, že tú radosť, aby som ju pekne odfotila,  mi neurobí. Po chvíli  som to vzdala a  nechala som ju tam. Možno to bola tá  istá veverička, ktorá kedysi žila na topole, ktorý je hneď pod naším balkónom. Nečudujem sa, že sa od nás odsťahovala. Vedľajší strom, kde zostala sedieť, bol orech s práve dozrievajúcimi plodmi.

nedeľa, 12. septembra 2010

Bola som na hubách

Pred pár dňami som sa na facebooku posťažovala, že nemám s kým ísť na  huby. Zľutovala sa nado mnou šéfka môjho syna a na dnešné popoludnie sme si naplánovali vychádzku do lesov na Záhorí. Aj napriek tomu, že sme z Bratislavy vyrazili dosť neskoro a že to bola nedeľa, kedy sú už lesy za Malackami prejdené stovkami hubárov, predsa sme nešli domov s úplne prázdnymi košíkmi. Aj keď som tých húb až tak veľa nenašla, mala som z dnešného popoludnia radostný pocit. Bolo tam tak fajn, že sa mi o pol siedmej ešte ani domov nechcelo.



štvrtok, 9. septembra 2010

Trnava jarmok chystá

Ešte 15 minút predtým, ako som sedela v aute, ktoré smerovalo do neďalekého mesta zvaného  Slovenský Rím som netušila, že tam pôjdem. No príležitosti na fotenie iného mesta som sa veľmi potešila.

Do Trnavy sme prišli asi o pol jedenástej. Boli sme prekvapení veľkým stavebným ruchom na jeho centrálnom Trojičnom námestí. Už tam stála tribúna, veľa radov drevených lavíc a bolo zjavné, že mesto sa chystá, alebo je po nejakom kultúrnom predstavení. Na inom konci námestia boli v stave prípravy, alebo v stave likvidácie nejaké drevené konštrukcie. Tomuto som sa veľmi nepotešila, lebo mi to trošku pokazilo výzor ináč veľmi pekného námestia. Až keď som nad tribúnou uvidela nápis  Tradičný trnavský jarmok , došlo mi, prečo je v centre Trnavy taký ruch. Tak sme sa aj my vybrali na prechádzku jarmočným mestom. Môžete sa  pridať.



pondelok, 6. septembra 2010

Ako môže skončiť jedna škola

Keď sme sa pred mnohými rokmi nasťahovali do Petržalky, bol tu problém nielen s detskými jaslami a škôlkami, ale aj školami. Skoro do každého bytu sa sťahovala mladá rodina s jedným až dvomi deťmi. Takže okrem bytov  sa tu postavilo aj množstvo školských zariadení. O tom, že  moje deti museli chodiť do jasličiek či škôlky do tých najvzdialenejších končín mesta, sa teraz nechcem rozpisovať. No spomeniem len toľko, že sme denne cestovali najprv do Karlovej Vsi a potom na Ostredky.
Keď starší syn dorástol do veku prváčika, nedostali sme pre neho školu, na ktorú vidíme z okien nášho bytu, ktorá je vzdialená od nás maximálne 100 metrov, ale z nejakej  úradníckej stoličky bol pridelený na školu, vzdialenú asi kilometer od nášho domu. Až od druhého ročníka sa nám ho podarilo preložiť do školy, ktorú máme v blízkosti nášho domu.  Dnes je problém úplne opačný, detí tu je málo, takže školské zariadenia nemajú dosť detí, preto sa rušia a budovy dostávajú nový účel. Alebo len chátrajú. Na toto všetko som si spomenula dnes, keď som v rámci prechádzky išla aj okolo školy, v ktorej sedával môj starší syn ako prváčik. Bola som dosť šokovaná, ako môže skončiť jedna škola. Aj takto:

Pod takýmto zámkom je zamknutý areál školy.

streda, 1. septembra 2010

Víkendová Bratislava

Uplynulý víkend ponúklo naše mesto viac akcií, ja som si z nich vybrala tú, ktorá nám už niekoľko rokov  predstavuje bohatstvo tradičných remesiel a folklórnych zvykov na Slovensku. Na Hviezdoslavovom námestí sa na dva dni rozložili stánky, v ktorých sa predstavovali remeselníci z rôznych regiónov Slovenska. Keďže som prišla do mesta autobusom, ktorý má konečnú pod Novým mostom, moju pozornosť hneď z príchodu upútal dlhý rad ľudí pred jedným stánkom na Rybnom námestí. Zistila som, že tam varia a samozrejme predávajú  pukanské párance.


Ja som o takomto jedle ešte nikdy ani nepočula, no predpokladám, že tí, čo boli schopní vystáť ten dlhý rad vedeli, prečo tam stoja. Možno niekedy inokedy sa postavím do radu aj ja. A keď nie, tak recept na ne som si už na internete našla.

1. september



Ráno som sa zobudila  o 8,05. Ani sa nečudujem, že tak neskoro. O tretej v noci som ešte nespala. Neviem, či  tomu bola na príčine včerajšia silná káva u Žofky, alebo moja začínajúca choroba. V hrdle škriabe, štípe, ťažko sa pregĺga, v hlave duní a začínam si uvedomovať každý sval. No teda, nič moc.  Veď sú to len dva mesiace, čo som sa ako tak pozviechala zo skoro tri týždne trvajúcej choroby v júni. Už včera som kloktala slanú vodu, aj dnes ráno, no asi bude musieť nastúpiť nejaká účinnejšia medicína.

Vonku už neprší, ale fučí hnusný vietor.  Na jednej strane je možno aj dobre, že príznaky choroby sa prejavili už včera popoludní, dnes  by som bola išla týrať telo na bicykli. Neviem si predstaviť, že by sa príznaky choroby prejavili  až dnes počas dňa a ja by som musela v takom stave bicyklovať. Ak som teda mala ochorieť, som rada, že sa to stalo už včera.

utorok, 31. augusta 2010

Žeby už naozaj bolo po lete?

Mračná nad mestom


Nechce sa mi veriť, že štvrtok minulého týždňa bol asi posledným skutočným letným dňom. Ešte podvečer toho dňa som sa tešila na to, že aj nasledujúci deň strávim s priateľmi pri vode.  No zostalo už len pri plánoch, skutočnosť bola iná. Ráno ďalšieho dňa  už obloha  neveštila nič dobré. Popoludní začalo pršať a ochladilo sa.

sobota, 28. augusta 2010

Horoskop na dnešný deň

Horoskop na 28. august 2010

Panna  (23.8.  - 22.9.)

Panna

Iste už viete, čo chcete dokázať v ďalšom roku, ktorý práve začína tým Pannám, ktoré majú v týchto dňoch  narodeniny . Protirečenia a pochybnosti, či ideme po správnej ceste, sú v každom z nás. Zrno od pliev oddelíte pokojným obzretím sa a zhodnotením, čo ste v predošlom roku dokázali a kde urobili chyby. Opakovať tie isté, ak o nich viete, to by už bola neúcta k samému životu.

Tento dnešný horoskop presne odzrkadľuje moje myšlienky  a úvahy posledných dní.



streda, 25. augusta 2010

Kostol sv. Víta

Dlhé roky som chodila cez Rusovce okolo jednej stavby, ktorú som si z dvoch príčin nikdy nevšimla. Po hlavnej ceste v Rusovciach som chodievala vždy len od jazera v Čunove, nikdy nie smerom tam. Preto som nikdy nepostrehla, že po pravej strane, kúsok pred kaštieľom, je za stromami a krami schovaná celkom pekná stavba. Až pri jednej ceste  túto jar, kedy stromy ešte neboli natoľko obrastené listami a išla som smerom na Čunovo, som si všimla, že kúsok od cesty stojí malý  kostol.  Už vtedy som si ho odfotila a na internete som si vyhľadala, ako sa kostol volá.

Dnes mám súčasné fotografie, dokonca aj s pozostatkami náhrobných kameňov, ktoré som objavila za východnou stenou  kostola. Kostol sv. Víta som mala možnosť vidieť len zvonku, raz by som si rada pozrela aj jeho interiér.


piatok, 20. augusta 2010

Moje leto bez mora


Po mnohých rokoch 
je moje tohoročné leto bez mora.
Za posledných pätnásť rokov sa ani nepamätám,
že by som  aspoň raz v roku

necestovala na dovolenku k moru.
Naopak,
viac bolo takých rokov,
kedy som cestovala k moru dvakrát.
Nenariekam,
tento rok žijem zo spomienok,
ktorých mám naozaj 

veľa.
Netvrdím,
že mi nechýba južné slnko,
šumenie mora,
palmy,
či jemný piesok,
proste všetko,
čo k dovolenke pri mori patrí.
Verím,
že na budúci rok
nebudem musieť zase len spomínať,

ale že sa budem tešiť
z pobytu pri mori.

streda, 18. augusta 2010

te-a-en-ge-o

Dnes večer som si už asi po tretí raz pozrela film s Richardom Gere a Jennifer Lopéz - Smiem prosiť? Film som si zopakovala nielen preto, že mám rada oboch hlavných protagonistov tohto filmu, ale aj preto, lebo filmy s tanečnou tématikou si pozriem vždy rada.

Z tohto dôvodu som videla nespočetne veľakrát film Hriešny tanec. Filmy  Flashdance, Chorus line a iné, na ich názvy si momentálne nespomeniem, sú filmy, kde sa hlavne tancuje. Je veľa filmov na tanečnú tému, ktoré som doteraz nevidela a ktoré si so záujmom pozriem. Prečo je to tak? No predsa preto, že mám rada tanec. Preto som doteraz sledovala aj všetky kolá  Let´s dance.

Čarovná flauta na STV dvojke


Pred necelou hodinou skončil na STV 2 program, ktorým mi táto televízia urobila velikánsku radosť. V poslednom čase sa len rozčuľujem, prečo musím platiť koncesionársky poplatok za televíziu, kde nie je čo pozerať a rovnako za niečo, čo vôbec nepočúvam, dokonca ani neviem, kde si to rádio, za ktoré platím, môžem naladiť.

No ale k veci. Ten program, ktorý mi urobil takú veľkú radosť, bola opera Čarovná flauta. Filmová adaptáciu tejto opery, ktorú režíroval britský režisér Kenneth Branagh, mi vynahradila živé predstavenie,  ktoré som mala vidieť už o týždeň v rakúskom kameňolome St. Margarethen. Na operu som bola pozvaná ešte pred tromi mesiacmi, no situácia sa vyvinula tak, že moja maličkosť na žiadnu operu do Rakúska nepôjde.

utorok, 17. augusta 2010

Začiatok novej cesty

Tak a je to! Od dnes už nie som v evidencii uchádzačov o pracovné miesto na úrade práce. Včerajším dňom začala totiž platiť moja živnosť. Ja viem, nie je toto práve najlepšie obdobie na začatie podnikania, ale v mojej  situácii  sa to ponúkalo ako jediné možné východisko. 

Kedysi dávno, hneď po roku 1989, som sa už s myšlienkou podnikať pohrávala. Vtedy som ešte nebola sama, no manžel odmietol ísť do môjho  konkrétneho podnikateľského zámeru.  Po čase, keď som sa v niekoľkých súkromných firmách zoznámila viac s tým, čo obnáša vlastná firma, tvrdila som, že sa na podnikanie nikdy nedám. Hovorila som tiež, že do podnikania išli hlavne tí, ktorí ani poriadne nevedeli, čo ich čaká. No v poslednej dobe som tieto moje hlášky prehodnotila a od včera som medzi nimi, medzi  súkromnými podnikateľmi. Keď som sa rozhodovala ako ďalej, spomenula som si na slová:

nedeľa, 15. augusta 2010

Posledný raz po Starom moste



6. mája som tu mala návštevu zo zahraničia, ktorú som doprevádzala po našom meste. Keď sme vyhladli, doporučila som môjmu hosťovi, aby sme sa išli najesť do reštaurácie, ktorá je na petržalskom brehu Dunaja. Takže v ten deň som prešla Starý most dvakrát - najprv smerom do Petržalky a potom zase naspäť do mesta. Ani mi len nenapadlo, že to je moja posledná prechádzka po tomto moste.

piatok, 13. augusta 2010

Slnečné hodiny

V zozname pamätihodností mestskej časti Bratislava - Petržalka sú aj  slnečné hodiny, ktoré sú v areáli Ekonomickej univerzity. Keďže to mám len kúsok od nášho domu, chodím okolo nich veľmi často. A často mám aj dôvod premýšľať nad tým, či to bolo to najvhodnejšie miesto na ich umiestnenie. Nie sú na mieste, okolo ktorého prechádza denne množstvo ľudí, dokonca ani  študentov študujúcich na tejto škole, no sú na takom mieste, kde ich človek neznalý pomerov ani nikdy neobjaví. Zato ich objavili sprejeri a vandali. Preto dnes hodiny vyzerajú tak, ako vyzerajú. Je to veľká škoda. Čo si myslíte, o koľkej som hodiny fotila?


streda, 11. augusta 2010

Leto hýri farbami

Začína mi byť clivo. Pýtate sa  prečo? No predsa za pomaly končiacim sa  letom. Blíži sa polovička augusta a potom to už pôjde len z kopca. Letu dáme zbohom. Prečo to zase tak rýchlo ubehlo? Je neskutočné, ako mi čas letí. Už sa nebudeme môcť kochať krásnymi farbami kvetov, príroda bude čoraz viac naberať odtiene iných farieb. No kým tie červené, fialové, žlté kvietky kvitnú, tak je treba potešiť sa pohľadom na ne.


piatok, 6. augusta 2010

Grand prix Bratislava

Je to už veľmi dávno, keď som ešte nebývala tu, kde bývam, keď som bola oveľa mladšia, zažila som raz na dostihoch v rámci výstavy Agrokomplex v Nitre, utratenie koňa priamo pred očami divákov. Vtedy som si povedala, že takýto zážitok nikdy viac nechcem zažiť. No blízkosť veľkej dostihovej dráhy ma predsa len po nejakých rokoch znovu zlákala a občas som sa išla na dostihy pozrieť. Po rokoch sa zopakovalo presne to isté, čo kedysi v Nitre. Je to hrozný pocit, keď vidíte prísť zverolekára k zranenému zvieraťu a ten mu podá poslednú injekciu v jeho živote.

Ani neviem, prečo som si práve teraz spomenula na tieto dva  nepríjemné zážitky v súvislosti s konskými dostihmi. Na tej súťaži, o ktorej idem písať dnes, sa počas mojej prítomnosti tam nestalo nič podobné a dúfam, že sa do konca pretekov ani nič také nestane.

utorok, 3. augusta 2010

Cesta



Včerajšok je preč.

Každý ďalší deň dáva nádej na svetlejší 

zajtrajšok.

Nádejám a snom nikdy nedovoľme  vyblednúť

     aj keď  cesta 

za šťastím býva kľukatá a tŕnistá.     
   

nedeľa, 1. augusta 2010

August

O necelú hodinu bude za nami prvý deň ďalšieho mesiaca. Dnes sa začal august. Polovicu leta nám odbilo. Aj keď je oficiálne leto od 21. júna do 23. septembra, väčšinou si obdobie leta spájame so školskými prázdninami. A tie už majú mesiac za sebou.

Čaká nás mesiac, ktorý je pre mňa viac nostalgický, ako tie ostatné. Na jeho konci totiž každoročne o jeden rok zostarnem. Práve dnes, keď som gratulovala sesternici k jej dnešným narodeninám, tak mi nezabudla pripomenúť, že to o necelý mesiac čaká aj mňa. S augustom sa mi spájajú dozrievajúce slivky, ktoré mám veľmi rada a hlavne koláč z nich. V tomto mesiaci som ako dieťa zažila príšerný zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem.

štvrtok, 29. júla 2010

Búrkové mračná

Ešte popoludní sme sa tešili z teplých slnečných lúčov. Asi okolo piatej hodiny som si všimla, že sa obloha zatiahla a vyzeralo to tak, že možno bude aj pršať. Netrvalo dlho a zrazu k nám dorazil čierny búrkový mrak. Taký zvláštny, že som si bežala okamžite pre fotoaparát, aby som si oblohu zvečnila.O chvíľu sa zdvihol silný vietor a z oblohy sa spustili prúdy vody. 

Škoda, že som nemala lepší výhľad na toto prírodné divadlo. No na druhej strane si neviem predstaviť, že by som v tej chvíli bola niekde na otvorenom priestranstve len kvôli tomu, aby som nafotila pekné obrázky. 

streda, 28. júla 2010

Domy v meste - lekáreň u Salvátora

Pri mojich prechádzkach starým mestom sa vždy zastavím pred jedným krásnym domom na Panskej ulici.  Pamätám si ešte na časy, keď v ňom bola na prízemí lekáreň, ale niekoľko posledných rokov sú priestory lekárne prázdne a chátrajú. Lekáreň sa volala u Salvátora, jeho socha krášli fasádu domu. Je postavený v neorenesačnom štýle. 

Teraz je zvonku popísaná grafitmi a polepená rôznymi letákmi a pomaly sa rozpadá. Je to veľká škoda. Mohla by slúžiť aj naďalej, keby nebolo nevyjasnených majetkových sporov, keby sa nebol našiel niekto, kto si odviezol mobiliár lekárne a teší sa z neho niekde vo svojom súkromí. Hoci táto budova prežila vo svojej  histórii naozaj ťažké časy, k úplnemu úpadku sa dostala  až v súčasnosti.

Som veľmi naivná, keď verím, že sa nájde súkromná osoba, ktorej bude na tejto budove záležať a do priestorov bývalej lekárne sa buď nasťahuje lekáreň, alebo aspoň malé múzeum s lekárenskou tématikou?

sobota, 24. júla 2010

Úľava

Tak predsa!  Asi pred dvomi hodinami začalo v diaľke hrmieť a po chvíli už oblohu osvetľovali aj blesky. Netrvalo dlho a spustil sa  lejak, prišla víchrica, ktorá zohýbala stromy pod našimi oknami až k zemi. Na zem spadlo a ešte stále padá množstvo vody. Po tropických dňoch budeme dýchať svieži vzduch.Túto noc sa konečne normálne vyspíme.