štvrtok, 19. mája 2011

Život v podhradí

To nie ja si žijem v podhradí, ale moja priateľka, ktorá ma pozvala na spoločný výlet za krásami našej rodnej zeme. Narodila sa a celý svoj doterajší život prežila v obci Likavka, ktorá sa rozprestiera pod hradom Likava. No aby som bola presnejšia, dnes už len pod ruinami hradu.

Prvý raz som sa s týmto krajom a konkrétne aj s Likavkou zoznámila pred štyrmi rokmi. Bolo to vtedy, keď som bola v kúpeľoch v neďalekých Lúčkach, kde som bola v marci 2007 a odkiaľ som podnikla niekoľko výletov aj do okolia. Po čase som o hrade Likava napísala aj článok v blogu Zrkadlenie.

Na záver môjho posledného výletu sme si nechali spoznávanie Likavky a jej okolia. Na hrade som tentoraz nebola. Malo to dva dôvody:  Časový a aj kvôli nepriaznivému počasiu. Do Likavky sme totiž prišli vo štvrtok popoludní a v noci na piatok sa zmenilo počasie. Ráno začalo pršať a výdatný lejak sa spustil aj dopoludnia práve v čase, keď sme boli v kvetinárstve v Ružomberku. Po daždi sme sa išli prejsť smerom k hradu, ale prišli sme iba po amfiteáter. V lese bolo mokro a podľa slov priateľky je aj tak areál hradu zatvorený. Aj pred rokmi bol, no vtedy sme sa naň dostali  veľmi strmým výstupom zo zadnej strany. Teraz to pri takom  mokrom teréne vôbec neprichádzalo do úvahy. Takže romantika na hrade Likava, o ktorej píšem v mojom prvom blogu o Likavke, sa nekonala. Aj tak nebolo s kým.

Ešte vo štvrtok popoludní a tiež aj v podvečer sme si urobili dva kratšie výlety do okolia. O tých až nabudúce.

Takže s uverejňovaním fotografií z môjho výletu do oblasti Tatier som ešte neskončila. Aby som  náhodou na to nezabudla, urobím tak radšej teraz. Chcela by som sa na tomto mieste ešte raz poďakovať mojej priateľke Ľubke, ktorej nápad to bol, aby sme išli spolu do Ždiaru na chatu jej sestry. Chcem poďakovať aj jej manželovi, ktorý nás vozil autom a trpezlivo nás čakal  v aute, keď sme si vybehli z auta niečo odfotiť. Zároveň ďakujem aj Ľubkinej sestre Janke a jej manželovi Robertovi, u ktorých sme mohli bývať na ich chate a ktorí nás zase dva dni vozili po okolí Ždiaru. Vám všetkým  veľké ĎAKUJEM!