sobota, 14. mája 2011

Prvý raz v Ždiari


Obec Ždiar mi bola známa z rozprávania mojich blízkych. Synovia tam boli dvakrát na letnej dovolenke a jedna z mojich bývalých kolegýň tam často chodievala zase na lyžovačku. Až teraz nedávno sa naskytla aj mne príležitosť, aby som sa s týmto krásnym miestom Slovenska konečne zoznámila aj ja.

Z Pribyliny sme sa do Ždiaru dostali cez Vysoké Tatry, ale tam sme sa nezastavili. Na chate v Ždiari nás už čakali príbuzní mojej priateľky, ktorí sú zároveň aj majiteľmi chaty. Mala som približne predstavu o tom, kam ideme, pretože som toto miesto poznala z priateľkiných fotografií, ale skutočnosť predčila moje očakávania. 

Na miesto sme dorazili asi o pol tretej. Už cestou  sa nám nad hlavami tvorili stále väčšie a tmavšie mračná, takže aj tatranské končiare boli v čase nášho príchodu v mrakoch. Našťastie z nich nepršalo a na druhý deň bolo slnečné počasie s modrou oblohou. Takéto nádherné slnečné počasie nám zostalo po celý čas pobytu v Ždiari. Pokazilo sa až v poslednú noc môjho výletu, ale o tom až inokedy.

Nateraz sú to len fotografie chaty, v ktorej sme bývali, jej okolia a výhľady z chaty na  štíty Belianskych Tatier.