nedeľa 22. mája 2011

Na cestu priateľstva nás odštartovali na Námestí Slobody

Bratislavský STaRZ organizoval tento rok už 22. ročník podujatia pre cyklistov amatérov, ktorý má názov Cesta priateľstva. Už pred niekoľkými rokmi ma na túto cyklistickú akciu nahovárala kolegyňa z banky, kde som vtedy pracovala, no vtedy som sa vôbec na takú dlhú trasu necítila. Po minulom roku, kedy som sa konečne odvážila aj na dlhšie cyklotúry, som samu seba tento rok presvedčila, že to tam pôjdem skúsiť.

Akcia sa konala včera. Najprv sa bolo potrebné dostať z môjho bydliska na Námestie Slobody. Už tu som mala problém, ako tam ísť tak, aby som sa vyhla veľkým križovatkám a rušným cestám. Nakoniec som to zvládla s ochotnou  pomocou  a doprovodom kamaráta.  Prišli sme tam v dostatočnom predstihu, no už vtedy bolo na námestí veľa bicyklov a cyklistov. O pol desiatej sa nám prihovoril primátor Bratislavy, tiež fanúšik cyklistiky a zároveň nás aj odštartoval. 






Cesta viedla po Novom moste, čiže som si prvý raz mohla odskúšať jazdu po miestach, kam sa zvyčajne s bicyklom nedostanem, lebo je tam jazda na bicykli zakázaná. Bol to impozantný pohľad, ktorý sa mi naskytol na najvyššom bode mosta. Predo mnou bol pelotón zložený zo stoviek a stoviek pestrofarebných cyklistov. Okrajom Petržalky sme sa dostali na výpadovku na Maďarsko, ale z tej sme pred Rusovcami zišli na cestu, ktorú používam veľmi často pri mojich cyklovychádzkach. Za Čunovom sme sa pred maďarskou hranicou zoradili do kompaktnejšieho celku a tak sme vošli na maďarské územie. Po niekoľkých kilometroch sme už boli v Rajke a kúsok za Rajkou sme mali prvú občerstvovaciu prestávku v kempe Aranykárász.  Tá trvala hodinu. 





Odtiaľ sme išli na hraničný prechod s Rakúskom a po príchode do obce Nickelsdorf sme mali ďalšiu zastávku na občertvenie a oddych. Priznám sa, na tomto úseku som už začala pociťovať únavu a miestami ma chcela ovládnuť apatia, no vždy som sa nakoniec spamätala a nevyužila som odvoz autobusom, ktorý zberal odpadlíkov. No bolo to za cenu toho, že sme šliapali skoro stále na chvoste pelotónu. 




Kúsok za Nickelsdorfom mi to šliapalo úplne super, no aj táto vlna nadšenia o chvíľu prešla a znovu sa dostavila vlna únavy. Úplne ma zdeptalo to, keď som uvidela, že z rakúskej obce Kittsee nás nenasmerovali na petržalskú ulicu Kopčianska, ale na mestskú časť Jarovce. Vedela som, že nás tam čakajú dva maličké kopčeky, ktoré sú nad diaľnicou. Ten prvý som musela zísť z bicykla, aby som ho vôbec zdolala. No nebola som taká sama. Našťastie. Povedala som si, že hanba sem, hanba tam, vyjdem to po svojich. Potom to už bolo len po rovinke až do Petržalky. Cieľ bol v areáli hotela Kormorán na Veľkom Draždiaku. 

 


Tu sme dostali znovu občerstvenie v podobe gulášu, lángošov a nápojov. Za odmenu nám hrala country kapela staré hity Fešákov. Vylosovala sa tombola, v ktorej sa rozdalo asi tridsať cien. Prvé dve boli bicykle. Samozrejme, nič som nevyhrala, čo je v mojom živote bežné.  Odtiaľto som to mala domov už len kúsok. Nebola som doma ani pol hodiny, keď sa začali zbiehať tmavé mračná a keď prvý raz zahrmelo. Po chvíli sa spustila búrka. 

Včera nám počasie prialo, chvíľami by som si bola priala aj menej horúce slnko. Túru som zvládla, aj keď len na chvoste. Držala som sa olympijského hesla, že nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa.

Včera som odjazdila celkom 99,4 km.

8 komentárov:

  1. Tak za to si zaslouzis medaili,99.4 km to je pekny kus cesty .Jak ti je dnes ,ja bych lezla po ctyrech.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Teda velice tě obdivuji, za prvé za to, že ses vůbec takové akce zúčastnila, za druhé proto, že jsi vydržela a nenechala se odvézt tím autobusem pro odpadlíky. A taky za sportovní výkon, vždyť našlapat 100 km není žádná sranda. A že jsi dojela na chvostíku? Nevadí, ale dojela jsi. Zvládla jsi to a to se o každém říct nedá.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ...to je teda výkon, milá Danka ! Klobúk dole ! Judita
    PS Aj fotky sú fajn aj ke´d viem, že si nefotila veľmi kvalitným aparátom .

    OdpovedaťOdstrániť
  4. @Ella: Dnes som úplne v pohode, ale včera som si nevedela nájsť polohu na sedenie :-)
    @babi Maňasová: Mala som pri sebe človeka, ktorý ma stále dráždil návrhmi, že to nemusím dokončiť. A to ma asi poháňalo dopredu, aj keď som už nevládala. Som mu vďačná za to, že išiel vedľa mňa, že ma nenechal tak.
    @Judita: Veď počkaj, aj teba raz aspoň na polovičnú túru z tejto zoberiem. A bolo by dobré čo najskôr. Také krásne miesta na fotenie tam boli! Nechápem, ako som za ten kompakt mohla dať toľko peňazí a že som s ním kedysi aj fotila.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Mimi, ty bys zasloužila metál! Máš můj veliký obdiv. Nedivím se, že jsi nemohla najít vhodnou sedací polohu po takovém výkonu. Hlavně když sis to pěkně užila!
    Přeji ti krásný nedělní večer! Hanka

    OdpovedaťOdstrániť
  6. @Hanka: Všetci necyklisti ma obdivujú, no cyklisti povedia no bóóže, čo je to stovka a ešte k tomu po rovine. Bolo to na mňa dosť, ja som len taký rekreačný cyklista. Príjemný nedeľný večer aj tebe,Hanka!

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Taky si myslím, že to byl pěkný výkon. Na to, že jste před tím podobně dlouhou trasu nejela, to byla docela odvaha, ale vyplatilo se, máte teď na co v hezkém vzpomínat

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Už rok predtým som skúšala trošku dlhšie túry, ale tie boli individuálne. Pri tejto masovke som zistila, že to nie je pre mňa to pravé orechové. Radšej si oddýchnem vtedy, keď cítim potrebu a nie vtedy, keď mi to naordinujú iní. A čo ma najviac deptalo, bol ten pelotón predo mnou :-(

      Odstrániť