pondelok, 19. septembra 2011

Sobotňajšie popoludnie v Hainburgu

Pokračovanie predošlých častí: 

Nedeľné ráno


Na sobotu som chcela pre priateľku pripraviť prekvapenie, ktoré však v predošlý deň odhalila. Zistila, že mám v pláne ísť s ňou do Rakúska. Postupne som jej teda môj plán odtajnila a v piatok večer už vedela, že na druhý deň ideme spolu do Hainburgu.

Možno to veľa ľudí nevie, že bratislavský dopravný podnik vypravuje aj dve linky do zahraničia. Jedna ide do maďarskej Rajky a tá, ktorá bola prvou zahraničnou, ide do neďalekého rakúskeho mestečka Hainburg an der Donau. Mestečko, ktoré som navštívila veľakrát. Autom i na bicykli, dokonca aj loďou, ale autobusom MHD ešte nikdy. Toto mala byť aj moja premiéra.

Pod Novým mostom sme si v automate kúpili spiatočné lístky, pretože nám skúsení cestovatelia poradili, že nás vyjdú lacnejšie. Z internetu som mala zistené zastávky tejto linky a aj to, kde máme vystúpiť, aby sme to mali k hradu, na ktorý som priateľku chcela zaviesť, najbližšie. Prvé nemilé prekvapenie nastalo vtedy, keď autobus nezastavil na tej zastávke, na ktorej sme plánovali vystúpiť. Zaviezol nás až na konečnú. Tam som sa od šoféra dozvedela, že autobus nestojí na rovnakých zastávkach pri ceste z Bratislavy ako pri ceste do Bratislavy.  Tak som to teda vyhodila z hlavy a vybrali sme sa na obhliadku mestečka.

Keďže sme z konečnej museli odšliapať k hradu kus naviac, cestou sme zišli aj k Dunaju, kde sme sa na chvíľu zastavili a potom pokračovali v ceste na hrad. Hrad sa vypína na kopci  Schlossberg (219 m n.v.), preto nám cesta, hlavne posledný strmý úsek,  dala dobre zabrať. Na hrade sme okrem slovenčiny iný jazyk vôbec nepočuli. Podľa toho  je ešte stále toto miesto pre  Bratislavčanov zaujímavé a mnohí si ako cieľ víkendového výletu vyberú práve štrnásť kilometrov vzdialený Hainburg.

Škoda, že sa len málokedy dá spoľahnúť na predpovede počasia, ktoré sú dostupné na internete, či v médiách. Aj na sobotu som sledovala predpovede už niekoľko dní dopredu. A tie sa veru aj stále menili. Ešte v sobotu skoro ráno to malo byť tak, že v čase medzi dvanástou  a osemnástou hodinou bude v Hainburgu slnečno. No skutočnosť bola taká, že slnko sa začalo objavovať až v druhej polovici popoludnia. Obloha bola bez slnečných lúčov a výhľad do diaľky nám neposkytoval také potešenie, ako keby bolo jasné slnečné počasie. Preto som aj plánovaný výstup na ďalší hainburgský kopec zrušila. Nebolo to len kvôli počasiu, ale aj kvôli tomu, že naše fyzické sily už boli u konca. 

Problém nastal znovu vtedy, keď sme začali hľadať zastávku, na ktorej by sme nastúpili do autobusu smerujúceho do Bratislavy. Prešli sme kus cesty, na ktorej boli označenia Haltestelle, no ani na jednej z nich nebol označený náš autobus, ani na jednej z nich nebol vyvesený cestovný poriadok linky, ktorou sme do Hainburgu prišli. Tak sme si povedali, že na jednej z nich zostaneme čakať a uvidíme, či tam náš autobus zastaví. Našťastie sa tak stalo, ale vo mne zostal zlý pocit z toho, ako nie je zabezpečená informovanosť ľudí, ktorí chcú cestovať linkou č. 901. Neboli sme totiž samé, ktoré sa nevedeli v zastávkach tejto linky zorientovať.



















FOTOGALÉRIA HAINBURG JE TU: