piatok, 2. septembra 2011

Popoludnie v lese

Na prechádzky do lesa nechodievam veľmi často. Keď je pekne, trávim čas radšej bicyklovaním. Včera som bicyklovanie vymenila za prechádzku v lese. Keďže poznám vlastné fyzické hranice, viem, ako málo chôdze zvládnu v posledných rokoch  moje kríže a kĺby, včera popoludní som sa nechala vyviezť autobusom až úplne do lesa, konkrétne na Kačín. 

Bolo to po prvý raz, čo som sa sem doviezla autobusom. Po vystúpení z neho som sa vybrala ďalej do lesa. Prešla som popri miestu, kde sa stretli celé rodiny a partie pri opekačkách. Moje kroky neviedli po žltej značke, ani po červenej. Išla som neoznačenou lesnou cestičkou, ktorá nikam neviedla. Oči som mala na stopkách. Tieto oči uvideli, že aj keď je už pomaly jeseň, na niektorých miestach rozkvitli fialky, že na spílených pňoch stromov rastú rôzne drevokazné huby, že na niektorých miestach kvitne modrý zvonček. Uši počuli ticho, sem-tam trilkovanie nejakého vtáčka, prípadne šuchot niečoho  v lístí popadanom zo stromov. Hora je suchá, niektoré korytá potôčikov boli úplne vyschnuté, v tých, kde voda bola, hýbala sa len veľmi lenivo. Niekoľkodňové horúčavy sa odzrkadlili aj tu. Nestačila jedna nočná búrka, aby zaplnila korytá horských potokov. Tí, čo sa vybrali hľadať huby, odišli domov naprázdno. Ja som sa domov vracala s príjemným pocitom, lebo som strávila popoludnie sviatočného dňa v peknom prostredí.