nedeľa 18. septembra 2011

Ako som doprevádzala priateľku po Bratislave

Pokračovanie Nedeľné ráno

Ráno som skončila tam, ako sme sa z prezidentskej záhrady vybrali peši na Slavín. Keď sme tam prišli, okrem nás tam skoro nikoho nebolo. Hneď pod Slavínom natáčala niektorá televízia pravdepodobne nejakú upútavku s hercom Petrom Kočišom a od pamätníka práve odchádzal nejaký muž. Ináč patril celý Slavín len nám. Popozerali sme si výhľady na mesto, pofotili a išli sme ďalej. Práve keď sme odchádzali, prišla tam väčšia skupina anglicky hovoriacich turistov.  


Zo Slavína je to dobrý kúsok cesty k najbližšej zastávke trolejbusu. Našťastie sme nemuseli čakať dlho. Po chvíli sme  mohli sme nastúpiť, aby sme po niekoľkých zastávkach len kúsok od hradu zase vystúpili. Tu už bol podstatne väčší frmol. Aj tu sme si pozreli výhľady na všetky strany a bránou, ktorá je bližšie od centra mesta a Dómu sv. Martina sme vyšli z hradného areálu von. 





To sme mali iba kúsok na zastávku autobusov, ktoré idú na do Devína. Mali sme to šťastie, že ako prvý išiel spoj, ktorý zachádza bližšie k hradu. Naše nohy už pomaly začínali pociťovať kilometre, ktoré sme nachodili. Ešte sme museli zdolať výstup do kopca na hrad Devín. Keď sme sa pokochali pohľadmi na okolie, na sútok Dunaja s Moravou, potom sme si sadli v jednom z občerstvovacích zariadení pod hradom. Autobusom, ktorý odchádzal okolo pol šiestej spod hradu,  sme sa vrátili znovu do mesta. 





Priateľku som odprevadila  do hotela a potom som sa unavená vybrala aj ja domov. Prestupovala som na moste Apollo, kde sa mi naskytol nádherny pohľad na Dunaj, nad ktorým už zapadalo slnko.