piatok, 9. marca 2012

Zima si povedala, že jar len tak ľahko nepustí do dverí

Už pekných pár dní to vyzeralo tak, že sa jar tlačí z každej strany. Boli takí, čo kuvikali, že netešte sa, zima ešte posledné slovo nepovedala. Súhlasila som s nimi. A veru sa tak stalo. Včera bol po dlhom slnečnom období znovu zamračený deň a ten priniesol so sebou aj sneženie. Tu začalo snežiť o jedenástej dopoludnia a drobný sneh poletoval skoro až do večera. Aké bolo moje prekvapenie ráno, keď po včerajšom snehu zostali len nebadateľné stopy. Aby sa mi  sneh nestihol úplne roztopiť, vybrala som sa hneď dopoludnia do neďalekého lesíka, aby som odfotila aspoň jeho zvyšky.

Takto vyzeralo okolie nášho domu včera:

Kým som vyšla z domu von, bolo už asi desať hodín, sneh sa dovtedy skoro úplne roztopil. Aj v lesíku, kam sa slnko dostane ťažšie, boli už len sem-tam fliačky včerajšieho snehu.


 
 

Za tých pár dní, čo som v lesíku nebola, zazelenel sa oveľa viac. Neboli to už len snežienky, ktoré bohate kvitnú, ale zo zeme začal vykúkať v hojnom množstve už aj medvedí cesnak. To, že rastie, je v lesíku aj patrične cítiť.

 
To, že včera snežilo, bolo vidieť aj na chodníku, ktorý vedie popri plote dostihovej dráhy. Po snehu zostali už len mláky a v ich vode sa odrážali okolostojace stromy.



Podchodom som prešla na druhú stranu cesty a dostala som sa na hrádzu, kade občas prešiel nejaký cyklista, občas bežec a stretla som aj otecka s kočíkom.  Vonku bolo dnes krásne. Veľmi ma prekvapil kvietok, ktorý som našla kvitnúť na hrádzi. Zatiaľ som ich našla len zopár, ale ak bude toto pekné počasie pokračovať, biela farba snežienok sa pomieša s fialovomodrou farbou modravky. Už teraz sa teším na tú krásu.


 
Dôkazom toho, aký bol dnes krásny deň, sú aj tieto fotografie.









Cestou domov som fotila aj neporiadok, ktorý po sebe zanechávajú spomínaní cyklisti, korčuliari, bežci a tí, čo používajú petržalskú hrádzu na športovanie. Ale tejto téme sa chcem venovať inokedy. Čo ma však prekvapilo viac ako neporiadok, ktorý tam je už roky, boli sýtožlté kvietky tavolína zimného. Rastlina, ktorá sa zaraďuje k predjarným a podľa dostupných zdrojov by vraj mala kvitnúť ešte skôr, ako snežienky. Našla som dva korene tejto rastliny, viac som ich nevidela.



Toto nie je všetko, čo som fotila pri dnešnej predjarnej marcovej prechádzke. Ďalšie fotografie zase niekedy inokedy.