nedeľa, 25. septembra 2011

Po roku k Neusiedler See

alebo  Fotoreportáž zo včerajšej  cyklistiky v skratke

Je sobota, pol desiatej. Stojím pod Starým mostom a čakám na dohodnuté stretnutie. Chvíľu si krátim fotografovaním. Ukazuje sa krásny deň. Predpoveď počasia zatiaľ vychádza.


Krátka porada, z ktorej vyplynulo, že sa ide smer Rakúsko. Ale najprv treba nafúkať moje podhustené gumy. Cez Sad Janka Kráľa prichádzame na benzínku neďaleko Auparku, ale odtiaľ odchádzame s ešte mäkšími gumami, pretože na kompresore chýbala koncovka, ktorou sa vzduch dostáva do duší bicykla. Cestou do Kittsee je v Petržalke ďalšia benzínka, kde sa kolesá podarilo nafúkať. 

Potom už ideme do Kittsee a odtiaľ smerom na Pamu. Kúsok pred dedinou ma zaujme rozkvitnuté pole. Drobné kvietky mne neznámej plodiny (možno ľanu) sú sfarbené do modro-fialova. 


Keď môj bicykel ukazoval práve najazdených 20 km, za dedinou Pama  prichádzame k odpočívadlu, kde si dávame oneskorené raňajky. Posilnení ideme ďalej a prichádzame ku križovatke cyklistických ciest.


Rozhodujeme sa ísť vľavo a chvíľu ideme popri riečke Leitha, kde na brehu sedia rybári a na vode je čln s dvomi mladými mužmi. Scenéria tohto miesta ma prinútila zastaviť a urobiť zopár fotografií.




Najbližšie zastavujeme až na mieste, kde sa v diaľke pred nami pasie bažant s bažanticou. Dosť ďaleko od nich odstavíme bicykle, vyťahujeme fotoaparáty a dúfame, že bude z toho pekná fotka bažantieho párika. Bohužiaľ, aj napriek tomu, že sa k nim plížim potichu a skoro po špičkách, vtáky splašene odleteli. 

To, že je už jeseň, je vidieť okolo nás. Červená farba dozrievajúcich  šípok spestruje farebnosť okolitej prírody. Vo vinohradoch už dozrelo hrozno. Zväčša je už obraté. Buď ho obrali vinohradníci, alebo nevítaní hostia, škorci. Na niektorých miestach to vyzeralo až hrozivo, pretože tým, ktorí sa počas roka o vinohrady starali, nezostalo na oberanie vôbec nič. Nepomáha ani neustále plašenie týchto vtákov.

Cesta ubieha a na jednom mieste, kde sa dostávame na vrchol jediného kopca na celej trase, sa nám  otvára nádherný pohľad. V diaľke je vidieť vodnú plochu Neziderského jazera. Slnko svieti do objektívu fotoaparátu, takže fotiť sa veľmi nedá. A obloha sa začína aj zaťahovať súvislou bielou vrstvou oblačnosti. Smola. Po niekoľkých kilometroch prichádzame do mestečka Weiden am See a tam ideme na chvíľu až k vode jazera. Stojíme kúsok od reštaurácie, ktorá je skoro plná, pretože je čas obeda. 

 
  

Po krátkej prestávke odchádzame ďalej a zastavujeme až na odpočívadle  v meste Neusiedl am See, kde si aj my dáme obed. Aj odtiaľto sa otvára pohľad na kúsok jazera, ale  fotiť sa nedá, pretože slnko svieti priamo do objektívu fotoaparátu.  Najedení odchádzame ďalej a len po niekoľkých kilometroch stojíme znovu. Tento raz je dôvodom na prestávku tekvica, ktorá je naložená na historickom fúriku. Číslo na nej oznamuje, že váži 130 kg. Bez fotky odtiaľ predsa nemôžeme odísť.


Po kratučkom zastavení ideme ďalej, smer Parndorf. Prichádzame na miesta, ktoré sú mi už známe, pretože som po nich išla už aj vlani. Okolie ponúka nádherné výhľady na rôznofarebnú krajinu, ale aj dosť nečakanú stavbu, ktorá ako by stála uprostred poľa. Je to hotel Pannonia, ktorý vraj stojí neďaleko nákupného centra v Parndorfe, kúsok od diaľnice z Bratislavy do Viedne.



Ale známu trasu opúšťame krátko pred železničnou zastávkou v Parndorfe. Tam ideme vľavo a myslíme si, že ideme smerom do mestečka Bruck an der Leitha. No toľko sa tam motáme, až sme odbočku na Bruck prehliadli a dostali sme sa do obce Neudorf. Ešte skôr, ako sme sa zastavili pri miestnom kostole, fotíme maličký kostolík, ktorý sa nachádza v poli. V jeho blízkosti sú dve ďakovné sochy, čo ma veľmi prekvapuje, v chorvátskom jazyku.





Aj kostol v dedine Neudorf je obklopený hrobmi, na ktorých sú písané slovanské priezviská. Z tabule pred kostolom sa dozvedám názov obce v chorvátskom jazyku - Novo Selo.  Z internetu sa doma dozvedám, že je to miesto, kde sa pred rokmi usadila chorvátska menšina. Ešte zaujímavejšia je pre mňa informácia, že po zrušení Uhorska sa dedina stáva súčasťou spolkovej krajiny Burgenland a že podľa niekoľkých návrhov malo byť okolie tejto obce pripojené k bývalému Československu, aby tak malo priamy prístup k Neusiedler See.  Môžeme len ľutovať, že sa tak nestalo. Na druhej strane, dnes by tam toľko Slovákov nechodilo bicyklovať, lebo by nemali takú rozvinutú sieť cyklistických ciest.




















Postupne sa nám otvára pohľad na známu krajinu. V diaľke sú už kopce okolo Hainburgu a my sa rozhodujeme, či ideme cez toto mestečko, alebo sa vydáme na Gattendorf, Pamu a Kittsee. Rozhodujeme sa pre druhú variantu, ktorá je kratšia, pretože ja už chvíľu pociťujem pichanie v pravom kolene, telo hlási, že má už toho dosť. 






Posledná fotografia tohto výletu zachytáva bažanta, ktorý zostáva stáť na svojom mieste. Pravdepodobne je na tom poli natoľko zaujímavé krmivo, že sa nedá vyrušiť žiadnymi cyklistami. Je to kúsok od miesta, kde sme si ráno dali raňajky a teraz tam zastavujeme znova, aby sme sa ešte naposledy občerstvili. Potom už nasleduje len cesta domov.



Tento článok a mnoho nových nájdete na novom súhrnnom cyklistikom blogu

Na cestách s Kellysom

Ste tam všetci vítaní!