nedeľa 18. septembra 2011

Nedeľné ráno

Dobré ránko vám všetkým, ktorí sa tu teraz vyskytnete, dobrý deň tým ostatným, ktorí si počítač nezapínajú hneď, len čo oči roztvoria. Nedá sa povedať, že som len teraz oči rozlepila, som hore už skoro dve hodiny. Večer som totiž išla spať na moje pomery veľmi skoro. Prečo? Lebo som bola príííííšerne unavená. Mám za sebou dva dni, kedy som nachodila množstvo kilometrov. Snažila som sa ukázať mojej nebratislavskej priateľke čo najviac vecí v našom meste, ktoré ešte nevidela.

Ľubka z Likavky je tá, ktorá prišla v piatok dopoludnia do Bratislavy. Doprevádza svoju vnučku, ktorá sa v Istropolise zúčastňuje  festivalu Comics Salón 2011. Zo stanice som ich najprv doprovodila na hotel, kde sa ubytovali. Dievčatá - vnučka prišla aj s priateľkou - sa vybrali za svojím a my tiež. Spoločne sme sa ešte zastavili pred zimným štadiónom, kde ešte stále horeli sviečky na počesť nedávno tragicky zosnulého Paľa Demitru. Aj v podchode na Trnavskom mýte, kade sme prechádzali, bolo hneď po zídení niekoľkých schodov cítiť sviečkovú arómu. Na chvíľu sme vošli do tržnice na Trnavskom mýte  a potom sa už naše cesty rozišli.  My dve sme si dali kávičku a povzbudené kávou sme sa dali na spoločnú púť mestom.




Pred tržnicou sme nastúpili na trolejbus, ale po dvoch zastávkach sme vystúpili, lebo som chcela Ľubke ukázať miesta, na ktorých ešte nebola. Bol to napríklad maličký trh na Žilinskej ulici, budova rozhlasu a slovenskej národnej banky a potom Námestie Slobody a budova Úradu vlády. Odtiaľ sme išli do Grassalkovichovej, čiže prezidentskej záhrady. No a zo záhrady sme zamierili pekne pešo na Slavín, čo bolo vlastne naším prvotným cieľom.








Fotografie zo Slavína a z ďalších miest, ktoré sme v piatok navštívili, budú nabudúce. Nechcem vás pozeraním unaviť tak, ako sme boli unavené chodením my dve.