pondelok 5. septembra 2011

Víkend na Guláške

Tí, čo sú zo Senca a jeho okolia, vedia určite, o čom budem písať. Pre tých, ktorí nikdy o Guláške nepočuli, tak aspoň zopár slov o nej - či o ňom?

Senec, je malé, aj keď teraz už okresné mestečko neďaleko Bratislavy. V jeho katastri sa nachádzajú známe Slnečné jazerá. Známe nielen na Slovensku, ale dobre ich poznajú aj v Čechách. Českí turisti toto miesto veľmi radi navštevujú. Paradoxom je, že ja, ktorá žijem len nejakých 25 km vzdušnou čiarou od tohto miesta, som sa  v Senci na jazerách ešte nikdy kúpať nebola. Poznala som to miesto doteraz len z môjho dávneho zimného pobytu na jednej podnikovej chate. Vtedajší pobyt nebol vôbec o zábave, ale o vzdelávaní. Bola som tu na týždňovom jazykovom kurze.

Na tento víkend nám predpovedali krásne letné počasie, bolo ho treba využiť. Ako? No predsa na cyklistiku. Takže tentoraz naša trasa viedla od Prístavného mosta v Bratislave, popri Malom Dunaji von z mesta, obišli sme zozadu letisko.  Kúsok za plotom letiskového areálu sme odbočili krátkou alejou k miestu, kde stojí mohyla, postavená na mieste pádu lietadla, v ktorom sa zabil M. R. Štefánik. Aj na tomto mieste som bola prvý raz. 



Od mohyle sme pokračovali do Ivanky pri Dunaji, odtiaľ cez Bernolákovo a Veľký Biel do Senca. Myslela som, že sa na námestí v Senci na chvíľu zastavíme a urobím si zopár záberov, ale vidina chladnej vody lákala viac, takže sme  bez zastávky prešli až k jazerám.





To, ku ktorému sme mali naplánované my, nie je v areáli Slnečných jazier, ale je kúsok od nich, za železničnou traťou. Toto jazero je divé, oficiálne by sa tam vraj nemalo kúpať a nemali by sa tam ani prevádzkovať žiadne športy. Medzi ľuďmi je známe pod menom Guláška, oficiálne na mape je nazvané ako Hlboké jazero, prípadne Čiernovodské jazerá. Brehy celého jazera boli obsadené opaľujúcimi sa a kúpajúcimi ľuďmi, na vode boli skútre aj windsurfingy.  Časť jedného brehu obsadili dokonca potápači. Voda v jazere bola fantastická, slnko hrialo, ale my sme sa museli po štvrtej hodine zbaliť a vybrať sa na cestu domov.




Do Bratislavy sme sa vybrali inou trasou, než ktorou sme do Senca prišli. Tento raz sme si kúsok od jazera vybrali na križovatke smer Šamorín. No nešli sme až do Šamorína, v Zlatých Klasoch sme odbočili a smerom na Tomášov, kde sme si urobili občerstvovaciu zastávku v jednej miestnej krčmičke  a po veľmi rušnej ceste sme sa  dostali až do  Dunajskej  Lužnej. Tu sme z hlavnej cesty odbočili do jednej z bočných uličiek a ňou sme sa dostali poza dedinu na cyklistický chodník. Kúsok za dedinou sme objavili malé jazero, kde som si odfotila ešte západ slnka a tam som urobila jednu velikánsku chybu. Navrhla som, aby sme sa nevrátili na cyklistický chodník, ale aby sme si to "skrátili" cez lesík na hrádzu. Zo skratky bola nakoniec dobre dlhá obchádzka a do Bratislavy sme sa dostali až za úplnej tmy. Preto sa mi po dlhom čase naskytla príležitosť fotiť mesto večer.





Trasa sobotnej túry merala presne 91 km. Keďže bolo na Guláške super, na druhý deň som tam už cestovala vlakom.

Tento článok a mnoho nových nájdete na novom súhrnnom cyklistikom blogu

Na cestách s Kellysom

Ste tam všetci vítaní!