pondelok 5. septembra 2011

Víkend na Guláške

Tí, čo sú zo Senca a jeho okolia, vedia určite, o čom budem písať. Pre tých, ktorí nikdy o Guláške nepočuli, tak aspoň zopár slov o nej - či o ňom?

Senec, je malé, aj keď teraz už okresné mestečko neďaleko Bratislavy. V jeho katastri sa nachádzajú známe Slnečné jazerá. Známe nielen na Slovensku, ale dobre ich poznajú aj v Čechách. Českí turisti toto miesto veľmi radi navštevujú. Paradoxom je, že ja, ktorá žijem len nejakých 25 km vzdušnou čiarou od tohto miesta, som sa  v Senci na jazerách ešte nikdy kúpať nebola. Poznala som to miesto doteraz len z môjho dávneho zimného pobytu na jednej podnikovej chate. Vtedajší pobyt nebol vôbec o zábave, ale o vzdelávaní. Bola som tu na týždňovom jazykovom kurze.

Na tento víkend nám predpovedali krásne letné počasie, bolo ho treba využiť. Ako? No predsa na cyklistiku. Takže tentoraz naša trasa viedla od Prístavného mosta v Bratislave, popri Malom Dunaji von z mesta, obišli sme zozadu letisko.  Kúsok za plotom letiskového areálu sme odbočili krátkou alejou k miestu, kde stojí mohyla, postavená na mieste pádu lietadla, v ktorom sa zabil M. R. Štefánik. Aj na tomto mieste som bola prvý raz. 



Od mohyle sme pokračovali do Ivanky pri Dunaji, odtiaľ cez Bernolákovo a Veľký Biel do Senca. Myslela som, že sa na námestí v Senci na chvíľu zastavíme a urobím si zopár záberov, ale vidina chladnej vody lákala viac, takže sme  bez zastávky prešli až k jazerám.





To, ku ktorému sme mali naplánované my, nie je v areáli Slnečných jazier, ale je kúsok od nich, za železničnou traťou. Toto jazero je divé, oficiálne by sa tam vraj nemalo kúpať a nemali by sa tam ani prevádzkovať žiadne športy. Medzi ľuďmi je známe pod menom Guláška, oficiálne na mape je nazvané ako Hlboké jazero, prípadne Čiernovodské jazerá. Brehy celého jazera boli obsadené opaľujúcimi sa a kúpajúcimi ľuďmi, na vode boli skútre aj windsurfingy.  Časť jedného brehu obsadili dokonca potápači. Voda v jazere bola fantastická, slnko hrialo, ale my sme sa museli po štvrtej hodine zbaliť a vybrať sa na cestu domov.




Do Bratislavy sme sa vybrali inou trasou, než ktorou sme do Senca prišli. Tento raz sme si kúsok od jazera vybrali na križovatke smer Šamorín. No nešli sme až do Šamorína, v Zlatých Klasoch sme odbočili a smerom na Tomášov, kde sme si urobili občerstvovaciu zastávku v jednej miestnej krčmičke  a po veľmi rušnej ceste sme sa  dostali až do  Dunajskej  Lužnej. Tu sme z hlavnej cesty odbočili do jednej z bočných uličiek a ňou sme sa dostali poza dedinu na cyklistický chodník. Kúsok za dedinou sme objavili malé jazero, kde som si odfotila ešte západ slnka a tam som urobila jednu velikánsku chybu. Navrhla som, aby sme sa nevrátili na cyklistický chodník, ale aby sme si to "skrátili" cez lesík na hrádzu. Zo skratky bola nakoniec dobre dlhá obchádzka a do Bratislavy sme sa dostali až za úplnej tmy. Preto sa mi po dlhom čase naskytla príležitosť fotiť mesto večer.





Trasa sobotnej túry merala presne 91 km. Keďže bolo na Guláške super, na druhý deň som tam už cestovala vlakom.

Tento článok a mnoho nových nájdete na novom súhrnnom cyklistikom blogu

Na cestách s Kellysom

Ste tam všetci vítaní! 

 

 

9 komentárov:

  1. Teda Danielko, ty seš ale sportovec! Jeli jste krásnými městečky a viděli jste zase spoustu zajímavého. Pořídila jsi parádní fotky. Moc se mi líbí, jak z nich umíš sestavit pohlednicovou mozaiku. ;-) Guláška, má pěkně čistou vodu, tam se to musí koupat! :-) Podvečerní snímky jsou taky krásné, to já už bývám doma a na západy slunce, se dívám jen z okna. :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. @Jarka: Ďakujem za kompliment! Baví ma spoznávanie nových miest prostredníctvom bicykla. Ale v článkoch nepíšem, ako mi pri bicyklovaní tŕpnu ruky, bolí zadok, či ako som napríklad pri tejto poslednej túre spadla :-) Zabrzdila som na pieskovom teréne a už som nedokázala urobiť nič iné, len spadnúť. Odnieslo to odreté koleno a na ďalší deň som cítila bolesť od kolena vyššie, ktorá trvá. Dúfam, že čoskoro pominie. Na západy slnka sa nedívam veľmi ani z okna, pretože na ne nevidím :-( Takže som bola aj celkom rada, že som v sobotu zastihla aj tento jav. Krásny západ som videla aj včera, ale už len z vlaku.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ein wunderschöne Radtour habt ihr da gemacht!
    Tolle Fotos..
    Lieben Gruss Elke

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Za prvé bych se chtěl zeptat, pokud je mi známo letadlo s M. R. Štefánikom havarovalo u kopce jménem Bradlo, což je ale kousek dál. No nejsem znalec dějin.
    Za druhé tak krásně popisuješ své cesty, že při četbě vždy otevírám mapu a sleduji trasu.
    Za třetí u Vás asi výjezd z města nepůsobí takové obtíže jako v Praze. A máte asi táké blíže do přírody.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. A ještě to co vypadá jako pohlednice s více obrázky, to jsou zpracované fotografie?

    OdpovedaťOdstrániť
  6. @Odowakar: Štefánikove lietadlo havarovalo 4. mája 1919 neďaleko Bratislavy za dosiaľ nevyjasnených okolností. Mohyla, ktorá je v Brezovej pod Bradlom, je postavená oribližne na mieste, kde sa Štefánik narodil. Informácie nájdeš na nete.
    To robievam aj ja, keď čítam cudzie blogy, kde sa opisuje nejaké pre mňa neznáme miesto, tak si to hľadám na mape :-)
    Výjazd z mesta mám dobrý - tam, kde som bola naposledy. Bývam len kúsok od dunajskej hrádze, po ktorej vedie cyklistický chodník. Ale na tú predošlú túru, popri rieke Morave, výjazd až taký dobrý nemám. Je to na úplne inom konci mesta. No až na jeden približne 5-km úsek môžem ísť po cyklistických chodníkoch, takže sa to celkom dá. Bratislava je svojou rozlohou neporovnateľne menšia ako Praha, takže aj výjazd z mesta je o to jednoduchší.
    Tie pohľadnice sú moje spracované fotografie v programe Picasa. Koláže sú jediná vec, čo ten program dokáže.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Danielo, tedy smekam, 91 km to je pro me nedosazitelne. A jsem rada, ze jsi zvolila zkratku, fotka nocni Bratislavy je nadherna.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. @Katerina: Toto nebol môj osobný rekord, už som trhla aj stovku :-) Vlastne cez 100 km. Ale to sa musím potom aspoň dva dni zotavovať. Bicyklovanie mi poskytuje radosť a dobrý pocit, že som sa prekonala :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Teraz si pamatam ze v tom jazere som sa kupala ked som mala 9 rokov ... vtedi sme prvi raz cestovala na Slovensku. :)

    OdpovedaťOdstrániť