Nedeľné ráno

Dobré ránko vám všetkým, ktorí sa tu teraz vyskytnete, dobrý deň tým ostatným, ktorí si počítač nezapínajú hneď, len čo oči roztvoria. Nedá sa povedať, že som len teraz oči rozlepila, som hore už skoro dve hodiny. Večer som totiž išla spať na moje pomery veľmi skoro. Prečo? Lebo som bola príííííšerne unavená. Mám za sebou dva dni, kedy som nachodila množstvo kilometrov. Snažila som sa ukázať mojej nebratislavskej priateľke čo najviac vecí v našom meste, ktoré ešte nevidela.

Ľubka z Likavky je tá, ktorá prišla v piatok dopoludnia do Bratislavy. Doprevádza svoju vnučku, ktorá sa v Istropolise zúčastňuje  festivalu Comics Salón 2011. Zo stanice som ich najprv doprovodila na hotel, kde sa ubytovali. Dievčatá - vnučka prišla aj s priateľkou - sa vybrali za svojím a my tiež. Spoločne sme sa ešte zastavili pred zimným štadiónom, kde ešte stále horeli sviečky na počesť nedávno tragicky zosnulého Paľa Demitru. Aj v podchode na Trnavskom mýte, kade sme prechádzali, bolo hneď po zídení niekoľkých schodov cítiť sviečkovú arómu. Na chvíľu sme vošli do tržnice na Trnavskom mýte  a potom sa už naše cesty rozišli.  My dve sme si dali kávičku a povzbudené kávou sme sa dali na spoločnú púť mestom.

Pred tržnicou sme nastúpili na trolejbus, ale po dvoch zastávkach sme vystúpili, lebo som chcela Ľubke ukázať miesta, na ktorých ešte nebola. Bol to napríklad maličký trh na Žilinskej ulici, budova rozhlasu a slovenskej národnej banky a potom Námestie Slobody a budova Úradu vlády. Odtiaľ sme išli do Grassalkovichovej, čiže prezidentskej záhrady. No a zo záhrady sme zamierili pekne pešo na Slavín, čo bolo vlastne naším prvotným cieľom.

Fotografie zo Slavína a z ďalších miest, ktoré sme v piatok navštívili, budú nabudúce. Nechcem vás pozeraním unaviť tak, ako sme boli unavené chodením my dve.

Žeby už bol horúcim letným dňom koniec?

Zajtra máme polovicu septembra a do dnešného popoludnia bolo ešte krásne horúce leto. Dnešnú noc už malo podľa predpovedí meteorológov pršať, ale pekné počasie vydržalo až do popoludnia. Asi o druhej sa obloha zatiahla a spustil sa dážď. Najprv len tak bojazlivo, potom si na chvíľu  urobil pauzu a potom začalo znovu husto a drobno pršať. Konečne! Príroda si ale na svoje veľmi neprišla, toľko vody, čo spadlo, stačilo iba ak trošku  zvlažiť predchádzajúcimi horúčavami vysušený zemský povrh a zmyť zo všetkého prach. Aj ovzdušie sa ochladilo. Teplota oproti včerajšiemu večeru klesla o viac ako desať stupňov. Na zajtra a na koniec týždňa nám zase sľubujú oteplenie a slnko. Tak teda uvidíme, či dnešným dňom skončilo leto, alebo sa ešte vráti.

Pranostika vraj  hovorí - Od Panny Márie sedembolestnej teplota rýchlo poklesne. A ten deň je už zajtra. Takto som fotograficky zmapovala moju dnešnú prechádzku v daždi.

Príznaky jesene

Aj keď si leto povedalo, že sa nemieni len tak poľahky vzdať svojho žezla, z viacero faktov je zjavné, že jeseň sa pomaličky blíži. Pri pohľade pod gaštanové stromy je každému určite jasné, že jesenná atmosféra je tu.

V mojom okolí je gaštanov dosť, preto pri posledných prechádzkach neušlo mojej pozornosti, že hustota obyvateľov sa pod týmito stromami zvýšila. Ide hlavne o deti a ich rodičov, ktorí zbierajú gaštany na to, aby si z nich doma mohli vytvoriť rôzne figúrky. Spomínate si na vaše detstvo, kedy ste v jeseni premieňali gaštany na rôzne zvieratká a postavičky?

 

Ďalším znakom, že jeseň je už blízko, je rozkvitnutie rastliny, ktorá patri do skupiny inváznych rastlín. O dvoch som už na mojom blogu písala. Rastlina, na ktorú myslím teraz, je slnečnica hľúznatá (HELIANTHUS TUBEROSUS L.), kvetom pripomínajúca slnečnicu v menšom prevedení. Má rovnako sýto-žltú farbu, aj tvar kvetu. 

Túto rastlinu som začala vnímať v časoch, keď som sa nasťahovala do Petržalky. Koncom leta a začiatkom jesene rozkvitli  jej kvety popri cestičkách za naším sídliskom. Niekoľkokrát som si ju priniesla aj domov do vázy. Rastlina  pochádza zo strednej až východnej časti USA a južnej Kanady. Postupne sa preniesla do mnohých ďalších oblastí sveta. Čo som o tejto rastline doteraz nevedela je to, že vďaka svojim chuťovým a liečivým účinkom sa využíva  podzemná časť tejto rastliny, poznáte ju možno aj pod názvom topinambur. Hovorí sa mu aj sladký zemiak, ktorý pomáha pri prevencii a podpornej liečbe cukrovky, obezity, vysokého cholesterolu aj pri detoxikácii organizmu.

Koniec leta v Sade Janka Kráľa

Naposledy som písala o tom, ako sa  Magio pláž na dunajskom nábreží  lúčila s letom. Dopredu som o tejto akci vôbec nevedela, zatúlala som sa tam iba náhodou. To, že sa tam niečo deje, som počula zo Sadu Janka Kráľa, kam som sa vybrala odfotiť začínajúcu jeseň. Tak som sa teda aj ja vybrala za rezkými tónmi živej muziky.

Do parku som sa vrátila až po koncerte skupiny Polemic. A to sa už naozaj schyľovalo k večeru, slnko bolo veľmi nízko. No aj napriek tomu bolo v sade ešte stále veľa ľudí. Hlavne mladých, mladé rodinky s malými deťmi. Tie sa buď vozili v  kočíkoch, bicyklovali sa, hrali sa loptové hry na tráve, alebo len tak pobehovali. Tí starší mladí posedávali v dvojiciach na lavičkách a na tráve. Bola tam naozaj príjemná letná atmosféra končiaceho popoludnia a začínajúceho večera. Slnečné lúče vrhali šikmé lúče a tie farbili stromy  a trávu do zlata.

 Tu je FOTOGALÉRIA KONIEC LETA v plnej veľkosti

Rozlúčka s letom na Magio pláži

Po dnešnom obede a následnom zjedení pár kúskov vynikajúceho jablkového koláčika som sa dostala do takého  útlmu, že mi trvalo skoro tri hodiny, kým som sa vzchopila a vybrala sa konečne von. Za stiahnutými žalúziami svietilo krásne slnko a ja som trčala doma. Musela som sa veľmi premáhať, ale nakoniec som sa vychystala a išla som. Vedela som totiž, že by som večer veľmi ľutovala, že som zostala len doma.

Keď som vyšla z brány domu, rozhodovala som sa, kam vlastne pôjdem. Či len do neďalekého lesíka, alebo pôjdem do Sadu Janka Kráľa. Rozhodla som sa pre druhú variantu. Nešla som tam peši, počkala som si na autobus. Už na zastávke ma začala prechádzať trpezlivosť, lebo keď som tam stála po pätnástich minútach autobus stále nešiel, mala som chuť, vrátiť sa domov. Na zastávke som si uvedomila, že som si la doma zabudla fľašku s minerálkou, ktorú som chvíľu pred odchodom z bytu dala chladiť do mrazničky. Takže moja cesta viedla najprv do Auparku a tam do potravín, kde som si kúpila nápoj na uhasenie smädu. Po vyjdení z nákupného centra do Sadu Janka Kráľa som už zdiaľky počula, že za cestou, na nábreží Dunaja, sa niečo deje. Bolo počuť živú hudbu, tak som sa vybrala za jej zvukmi.

Na Magio pláži prebiehalo práve vystúpenie skupiny Polemic, ktorú mám celkom rada. Pôvodne som sa vybrala von, že idem nafotiť začínajúci jeseň, no tu som žiadnu jeseň nevidela, tu bolo ešte v plnom prúde leto. Ľudia sa opaľovali na cyklámenových lehátkach, športovali a mnohí sedeli pri svojich drinkoch. Neďaleko miesta, kde vystupovali Polemici, sa niečo chystalo. To niečo bolo množstvo pohárikov, do ktorých nalievali nápoje. Keď som prišla bližšie, zistila som, že sa do pohárov rozlievala vodka a mne neznámy nápoj semtex (vraj energetický nápoj). Z plagátu som sa dozvedela, že tých pohárikov je 1100 a  že sa jedná o pokus o svetový rekord v namiešaní najväčšieho počtu drinkov. Malo to začať o pol šiestej, ale ešte desať minút po tomto termíne sa nič nedialo, tak som sa odtiaľ presunula naspäť do Sadu Janka Kráľa. O tom, ako to vyzeralo tam, zase nabudúce.

Mal talent na hokej aj na život

Keď sa v apríli tohto roku blížili majstrovstvá sveta v hokeji, mal bratislavský magistrát hlavu v smútku z toho, ako vyzerá podchod na Trnavskom mýte. Totálne zdevastované, roky chátrané a špinavé miesto robilo hanbu tomuto mestu. Financie, ani krátky čas pred začiatkom šampionátu už nedovolili, aby sa v podchode urobili zásadnejšie zásahy k lepšiemu. Preto prišli na rad sprejeri.

Tentoraz legálne, na objednávku magistrátu, vytvorili v podchode graffiťácku galériu. Tématicky išlo o obrázky z Bratislavy a hokeja. Na jednej zo stien podchodu sa od apríla vyníma aj veľká sprejomaľba nášho obľúbeného hokejistu Pavla Demitru. Kto tušil, že sa tento výborný športovec o pár mesiacov rozlúči s týmto pozemským svetom a že v tomto meste ho bude možno stretnúť už len v podchode na Trnavskom mýte? Určite nikto nepredpokladal, že o necelé štyri mesiace od skončenia hokejového šampionátu sa stane obeťou tragickej leteckej nehody. Takéto niečo sa nikomu neprisnilo ani len v zlom sne. Bohužiaľ, od včerajšieho popoludnia je to krutá pravda. 

Palo Demitra, tento 36-ročný slovenský hokejista,  zahynul v ruskom meste Jaroslavľ, za  ktorého hokejový klub Lokomotiva mal hrať túto sezónu hokej.  Po vzlietnutí lietadla na prvý zápas sa lietadlo neďaleko letiska zrútilo do rieky Volga, pričom sa zo 45-člennej osádky lietadla  zachránili len dve osoby.

Hokejoví fanúšikovia smútia za skvelým hráčom a človekom. Česť jeho pamiatke!

Foto: TASR