streda, 20. júna 2012

Vivat Beňovský!

Keď som sa narodila, mal 17 rokov a už  bol čerstvý maturant na jedenásťročke.  V tom roku začal študovať VŠMU v Bratislave a po ukončení štúdia sa rozbehla jeho herecká kariéra. Hral vo viac ako stovke inscenácií a divadelných hier. Jeho najznámejšou rolou  bola postava Mórica Beňovského v  televíznom seriáli Vivat Beňovský  a zahral si aj množstvo filmových úloh. Mne osobne najviac utkvel v pamäti z krásneho televízneho filmu Pasca, ktorý bol natočený v roku 1981. 

Zdá sa mi, že úloha v tomto filme bola jednou z posledných, ktoré hral. O Jozefovi Adamovičovi sa v ostatných rokoch ako o hercovi  hovorilo veľmi málo. Viac pôsobil ako pedagóg a bulvár riešil skôr jeho súkromný život, než profesionálny. Preto ma aj informácia o tom, že práve Jozef Adamovič bude mať osadenú v poradí tretiu dosku  pred Mestským divadlom v Bratislave, dosť prekvapila. 

Na túto akciu som sa s fotoaparátom vybrala pre dva momenty. Prvý  má  korene  ešte v časoch  môjho detstva. Moja o 9 rokov staršia sesternica ma raz vzala na prázdniny k svojej babičke do Modry. My sme cestovali od Topoľčian. Práve cestou do Modry nastúpil  niekde na trati medzi Leopoldovom a Šenkvicami, kde sme vystupovali, aj mladý Jozef Adamovič.  Vo vtedy modernom bielo-modrom námorníckom tričku prešiel vozňom a posadil sa obďaleč. Vlak, ktorým sme cestovali, nemal  uzavreté kupé oddelenia, ale v otvorenom priestore vozňa boli drevené lavice  a medzi  nimi chodbička, ktorou sa prechádzalo. Bol to prvý herec, ktorého som v mojom živote takto naživo videla.

Druhú spomienku na herca mám z obdobia, kedy bol vážne chorý a v tom čase som ho stretla v centre Bratislavy. Bola som zhrozená, ako  vyzeral.  Bol veľmi vychudnutý, pretože sa  hladovkou pokúšal vyliečiť z rakoviny.  Neskôr si spomínam na to, ako začal podnikať s kozou farmou a inými agro aktivitami. Toto jeho podnikanie veľmi  úspešne nedopadlo. Naposledy sa bulvár zaoberal jeho nemanželskou dcérou. Na túto kauzu si  vôbec nespomínam. Pravdepodobne prešla okolo mňa tak, že som si ju buď vôbec nevšimla alebo som ju pustila jedným uchom dnu a druhým von. Dnes som si ju náhodou vygooglila. 

Takže spomienka na to moje prvé stretnutie s mladým hercom Adamovičom ma podnietila k tomu, aby som sa v dnešnej horúčave vybrala do mesta na akciu osadenia  v poradí  tretej pamätnej dosky  na chodníku slávy. 














Dodatočne sem ešte pridávam fotografiu, ktorú som objavila na internete. My fotografi :-)