sobota 20. augusta 2011

Nedožitá Julova sedemdesiatka

alebo Satinský načúva zvukom Dunajskej ulice

V posledných dňoch nám médiá pripomínajú nedožitú sedemdesiatku Júliusa Satinského, ktorú by sa bol dožil práve dnes.  Bol herec, rozprávač, humorista, spisovateľ.  Zabával nás sám, ale aj vo dvojici s Milanom Lasicom. (Viete, že keď som bola mladá, nikdy som nevedela, ktorý je Julo a ktorý Milan?)

Keďže  jeho (ich)  tvorba bola veľmi často smerovaná k politickej satire, bolo obdobie, kedy mali zakázané verejne vystupovať. Na istý čas ich prijalo Brno, no po čase nesmeli vystupovať už ani tam. Keby som tu chcela vymenovať všetky televízne programy, filmy, divadelné hry, kabarety kde účinkoval, či knihy, ktoré napísal, trvalo by mi to veľmi dlho. Každý si môže tieto informácie nájsť na nete sám. Ja sa tu chcem s vami podeliť s fotografiami, ktoré mám v mojom počítači a ktoré sa dotýkajú Júliusa Satinského.

Najstaršia fotka je naozaj dosť stará. Jej papierový originál má už viac ako 20 rokov. Fotografia vznikla v Slovenskom rozhlase pri nahrávaní rozhlasovej relácie pre deti. Zúčastnil sa ňom môj mladší syn a kazetu s nahrávkou relácie má odloženú dodnes. 


Ďalšie fotografie som urobila v jeseni 2006, kedy som pri jednej prechádzke v meste odfotila sochu venovanú Julovi Satinskému. Socha je na  Dunajskej ulici, kde býval a podľa mňa je to najškaredšia socha v meste. Myslím  si, že Julo by si bol zaslúžil určite niečo iné. Preto som túto sochu nikdy viac nefotila.







V posledných rokoch chodievam častejšie na Ondrejský cintorín, ktorý sa nachádza v centre mesta. Aj napriek tomu, že sa už na tomto cintoríne nepochováva, Julov hrob je práve na tomto cintoríne. Svojich divákov, poslucháčov a čitateľov opustil Julo v decembri 2002.


15 komentárov:

  1. Ja som vyrastala hneď vedľa Dunajskej ulice, ale na p. Satinského som šťastie nemala. S tou sochou máš pravdu, je ohavná. Možno by bola znesiteľnejšia, keby bola z iného materiálu. A vieš, že kúsok od Bábkového divadla býval Karol Duchoň? Na neho som šťastie mala:-)) Ondrejský cintorín sa mi spája s krásnou jarnou vôňou rozkvitnutých stromov, s randením - veľakrát nás tam zamkli a potom sme preskakovali plot:-)) Obe svoje deti som tam kočíkovala a pri tých prechádzkach som tam našla hrob mojej spolužiačky zo základnej školy.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. @Daniela: Od mojej známej viem, že aj J. S. chodil deti kočíkovať na Ondrejský cintorín. Som rada, že zdieľaš môj názor na tú sochu na Dunajskej ulici. Tému Ondrejský cintorín som už chcela spracovať viackrát, bola som tam fotiť minimálne trikrát, ale článok som ešte stále nenapísala. Nespomínam si, či som niekedy stretla K.D. Akosi ma nikdy neupútal.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. ...asi si nebývala v týchto končinách. Ja som ho stretávala na Dunajskej, keď som išla z roboty domov. Bóžinku, ale vtedy som mala sladkých "násť" a on už spieval:-))) Na Ondrejskom cintoríne ma raz prenasledoval nejaký úchyl, normálne som sa bála, ale nie o seba ale o svoje bábo. Potom som tam dlho nechodila.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. @Daniela: Určite som v tých končinách nikdy nebývala, ale aj keby som bola bývala, nikdy som z neho nebola namäkko :-)Vlastne ja som nebola z nikoho, ošiaľ zo spevákov a hercov ma akosi obišiel. Keby sa jeho pieseň V dolinách neprespievala, tak si dnes vôbec nespomeniem ani na jednu pesničku, ktorú spieval. S úchylmi mám aj ja nejednu skúsenosť. Nič príjemné.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. ...ja som z neho tiež nebola namako, ale priznávam, že mi jeho záujem lichotil:-)) Inak ja som tiež niekdy nešla do kolien, ale raz som stretla (teda keď som mala tých sladkých násť) Juraja Kukuru pri Poľskom kultúrnom stredisku a doteraz mám jeho oči v pamäti:-))

    OdpovedaťOdstrániť
  6. @Daniela: Kukuru stretávam dosť často na hrádzi :-) Vždy tak, že ja ešte len začínam bicyklovať a on sa už vracia. Ale do očí si nestíhame pozrieť :-) Ja som len raz bola úplne paf - a to, keď som stretla Alaina Delona.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Danielko, napsala jsi to sama, tak se jistě neurazíš. Ta socha je opravdu škaredá, nevím co nám tím divným torzem, chtěl sochař říct!
    Pana Satinského, jsem měla moc ráda, nemůžu na něj zapomenout v české komedii, S tebou mě baví svět. :-)) S panem Lasicou, byli sehraná dvojka a taky jsem si je vždycky pletla. To je úděl uměleckých dvojic. Zemřel docela mladý, mohl tady s námi ještě pobýt. :-(

    OdpovedaťOdstrániť
  8. @Jarka: Neviem, či sa vôbec nájde niekto, kto tú sochu hodnotí kladne. Keď som ju prvý raz uvidela, nevedela som, čo mám na to povedať.

    S tebou mě maví svět - perfektný film, ktorý som videla nespočetne veľakrát. A čo sa týka tých dvojíc, dlho som tiež nevedela, ktorý je Šlitr a ktorý Suchý. Až keď jeden z nich už nežil a ten druhý začal účinkovať s Jitkou Molavcovou, som si konečne zapamätala, kto je kto :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. @Jarka: K tej soche Satinského ešte pár slov. Pri jej odhalení bol aj český herec Václav Postránecký, ktorý sa vraj pamätníku J. Satinského tešil a okrem iného povedal toto:"My sme nedokázali postaviť sochu ani Werichovi, Voskovcovi, ani Buriánovi," Neverím, že sa mu tá socha naozaj páčila.

    Čítajte viac: http://kultura.pravda.sk/sk_kfilm.asp?c=A060924_191439_sk_kfilm_p20#ixzz1Vh1oq0X9

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Pan Postránecký měl pravdu v tom, že jsme našim velkým hercům sochy nepostavili, ale taky nevěřím, že se mu tato socha mohla líbit. Možná, chválil jen ze slušnosti. To jen my na blogu, si můžeme upřímně říct, že nestojí za nic. :-)))

    OdpovedaťOdstrániť
  11. @Jarka: Máš pravdu. Lenže to, čo si my povieme otvorene na blogu, sa pokojne môže dostať do uší autora sochy. A ja by som bola rada, aby sa mu to do uší dostalo.

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Nevím, proč až teď jsem objevil tento článek o mém oblíbeném herci. No ano! Byl jsem na dovolené. Díky za připomenutí výročí.
    Ta socha se sice nepovedla docela, ale když si třeba vybavím pomník Josefa a Karla Čapka na náměstí Míru, tak to je jen kamenná deska, kde z jedné strany je jakoby vystříleno jméno jedno a z druhé strany toutéž technikou jméno jeho bratra.

    OdpovedaťOdstrániť
  13. @Odowakar: To nevadí, že si ho objavil až teraz. Teší ma, že navštevuješ môj blog.
    Ešte som nepočula okrem samotného autora nikoho, komu sa tá socha páči. Mrkla som na net, nejaké sochy, prípadne busty Čapkovci iste majú, no asi v iných mestách.

    OdpovedaťOdstrániť
  14. http://www.praha.eu/public/4e/e/5b/168422_4_pomnik_karlu_capkovi.jpg

    http://www.vets.estranky.cz/img/picture/4457/0203Praha-2,-N%C3%A1m.-M%C3%ADru,-park.JPG

    OdpovedaťOdstrániť
  15. @Odowakar: Môžem sa k tým dvom kameňom nevyjadriť? :-)

    OdpovedaťOdstrániť