sobota, 20. augusta 2011

Nedožitá Julova sedemdesiatka

alebo Satinský načúva zvukom Dunajskej ulice

V posledných dňoch nám médiá pripomínajú nedožitú sedemdesiatku Júliusa Satinského, ktorú by sa bol dožil práve dnes.  Bol herec, rozprávač, humorista, spisovateľ.  Zabával nás sám, ale aj vo dvojici s Milanom Lasicom. (Viete, že keď som bola mladá, nikdy som nevedela, ktorý je Julo a ktorý Milan?)

Keďže  jeho (ich)  tvorba bola veľmi často smerovaná k politickej satire, bolo obdobie, kedy mali zakázané verejne vystupovať. Na istý čas ich prijalo Brno, no po čase nesmeli vystupovať už ani tam. Keby som tu chcela vymenovať všetky televízne programy, filmy, divadelné hry, kabarety kde účinkoval, či knihy, ktoré napísal, trvalo by mi to veľmi dlho. Každý si môže tieto informácie nájsť na nete sám. Ja sa tu chcem s vami podeliť s fotografiami, ktoré mám v mojom počítači a ktoré sa dotýkajú Júliusa Satinského.

Najstaršia fotka je naozaj dosť stará. Jej papierový originál má už viac ako 20 rokov. Fotografia vznikla v Slovenskom rozhlase pri nahrávaní rozhlasovej relácie pre deti. Zúčastnil sa ňom môj mladší syn a kazetu s nahrávkou relácie má odloženú dodnes. 


Ďalšie fotografie som urobila v jeseni 2006, kedy som pri jednej prechádzke v meste odfotila sochu venovanú Julovi Satinskému. Socha je na  Dunajskej ulici, kde býval a podľa mňa je to najškaredšia socha v meste. Myslím  si, že Julo by si bol zaslúžil určite niečo iné. Preto som túto sochu nikdy viac nefotila.







V posledných rokoch chodievam častejšie na Ondrejský cintorín, ktorý sa nachádza v centre mesta. Aj napriek tomu, že sa už na tomto cintoríne nepochováva, Julov hrob je práve na tomto cintoríne. Svojich divákov, poslucháčov a čitateľov opustil Julo v decembri 2002.