štvrtok, 13. októbra 2011

Namiesto dlhého radu na pošte fotky z Chorvátskeho ramena

Dnes som potrebovala ísť na poštu. Poslať peniaze na môj účet v internetovej banke. Chystala som sa na to dlho, ale dnes už bol najvyšší čas, tak som sa konečne rozhýbala. Ani vo sne mi nenapadlo, že pošta má otváracie hodiny prerušené pauzou. Ešte šťastie, že mi to rozhýbanie doma trvalo tak dlho, že som prišla pred poštu až o pol druhej. To už mala byť pošta otvorená, no pred ňou stál dlhý rad ešte ďalších päť minút, kým sa jej dvere otvorili. Celá tlupa čakajúcich sa nahrnula k dvom okienkam. Neznášam čakanie v radách, (preto na túto a aj ďalšie bratislavské pošty chodievam len vo výnimočných prípadoch) tak som sa otočila na podpätku a vyšla z pošty von. Radšej som sa išla prejsť k Chorvátskemu ramenu, ktoré je od pošty len pár minút chôdze.  Veď som tam už aj tak dlho nebola. 

Tu sú teda fotografie z dnešného dňa. Spred pošty som si urobila záber smerom k môjmu domovu.

Miesto, kde labute vysedeli svoje mladé už zarástlo trávami a burinou. Mladé labute som na vode vôbec nevidela.


Pohľad od vody smerom k mestu nasvedčoval, že o chvíľu asi začne pršať.

Vo vode boli čajky, kačice aj labute.





Na stene s graffiti sú nové obrázky.


A na brehu kvitnú posledné rastliny - mäta vodná a hluchavka.



Začalo popŕchať, tak som sa vrátila znovu na poštu. Medzitým rady zákazníkov zmizli a ja som mohla pristúpiť rovno k okienku.