sobota 22. októbra 2011

Franz Liszt a Bratislava

Hľadali ste už dnes niečo cez google? Všimli ste si, koho nám dnes táto stránka pripomína? Ak ste tam už dnes klikli, tak teda viete, že je to 200. výročie narodenia Franza Liszta.

Práve beží v televízii dokument venovaný tomuto hudobnému velikánovi. Popri jeho sledovaní som si našla ešte aj niekoľko článkov na internete. Nielen v slovenčine, ale aj v nemčine. A tu je to, pri čom sa pozastavila a v duchu zasmiala. Franza Liszta si privlastňujú Rakúšania, Slováci a keby som vedela po maďarsky, určite by som sa v maďarskej verzii wikipédie dočítala, že bol Maďar.

Narodil sa 22.10.1811 v Raidingu, ktorý sa nachádza v dnešnej rakúskej  spolkovej krajine Burgenland.  No slovenská wikipédia uvádza zdroj, ktorý tvrdí, že toto mestečko bolo v tej časti Uhorska, ktorá bola vtedy slovenská. Keďže mám v  znalostiach dejín značné trhliny, neviem to ani potvrdiť, ani vyvrátiť. On sa vraj cítil ako Maďar, hoci maďarsky vôbec nehovoril. Jeho otec sa písal List, takže jeho pôvod je pravdepodobne slovenský. Franz je vnukom Adama Liszta, ktorý pochádzal z neďalekej maďarskej Rajky (v dedine je pamätník venovaný Lisztovým predkom)  a za manželku si zobral dievča z Rusoviec, ktoré sú dnes časťou Bratislavy. No celý život hovoril Liszt nemecky a tiež francúzsky, pretože dlhý čas pôsobil vo Francúzsku.

Bol to fenomenálny klavírista, ale nielen klavírny virtuóz. Okrem toho bol skladateľ aj dirigent. Ako 9-ročný koncertoval v jednom z palácov na Ventúrskej ulici v Bratislave, o čom svedčí aj pamätná tabuľa na stene paláca Leopolda de Pauliho. Po tejto udalosti bol Liszt v Bratislave ešte mnohokrát a mal tu veľa priateľov.  Zomrel v roku 1886 a je pochovaný v nemeckom Bayreuthe.
 



Bohužiaľ, neviem o tom, že by bola v Bratislave ulica pomenovaná po tomto skladateľovi. Aj jeho socha je na takom mieste, že si ju len málokto všimne.

Klavírne skladby Franza Liszta sú technicky veľmi obtiažne. Keď som chodila na klavír, medzi žiakmi sa tradovalo, že Liszt mal preto také dlhé prsty, lebo si narezal kožu medzi jednotlivými prstami, aby si ich takýmto spôsobom predĺžil. No ktovie, čo je na tom pravdy...  kto sa chce o tomto hudobnom velikánovi dozvedieť viac, môže navštíviť výstavu s názvom Franz Liszt a jeho bratislavskí priatelia, ktorá sa dnes večer otvára verejnosti vo Výstavnom pavilóne Slovenského národného múzea na Žižkovej ulici 16 v Bratislave.





4 komentáre:

  1. @Dr. Š.M.:
    Píšem o LisZtovi, nie o jeho predkoch, ktorí si písali List. To, že Franz Liszt nevedel vôbec po slovensky, som sa dozvedela z relácie, ktorá išla na STV vo chvíli, keď som písala o ňom tento článok na blog. Nejdem sa kvôli tomu priečiť, pretože podľa mňa si rôzne historické udalosti upravuje každý historik po svojom. Ja som pracovala len s informáciami, ktoré som počula v televízii, alebo našla na nete. Nie som žiaden historik a históriu ako vedu som nemala nikdy rada. Veď už dnešnú slovenskú politickú situáciu vám podá každý ináč, tak ako môžem veriť, že to, čo sa o jednotlivých historických udalostiach píše a učí, je naozaj pravda. Ako sa o dnešnej dobe budú učiť o 30-50 rokov? Veď si nájdite články o Lisztovi v nemčine, uvidíte, že tam sa o tom, že má korene na Slovensku, vôbec nepíše... Takýto ja mám postoj k histórii :-) A ešte k tomu môjmu článku o Lisztovi...aj tak si ho okrem vás prečítalo len zopár ľudí. Takéto témy asi ľudí veľmi nezaujímajú :-( Ja na ich mieste by som sa bola už len kvôli tej ukážke jeho tvorby vyjadrila. Veď to je nádherná skladba. Ale čo sa čudujem, že nekomentovali článok o Lisztovi. Veď ani k ostatným článkom sa mi nevyjadrí ani len päť percent čitateľov. Preto si váš komentár, aj keď kritický, vážim. Daniela

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Dlhé roky som sledovala činnosť Lisztovej spoločnosti v BA ktorej bola aktívna členka aj moja, dnes už 80 ročná sestra. Založil ju hudobný historik prof. Ladislav Schleicher. Organizovali výlety, zájazdy na miesta, ktoré boli spojené s F.Lisztom, ale aj inými skladateľmi (Mozart, Haydn , Bartók.... atď). Temer bez finančných prostriedkov usporadúvali menšie koncerty a besedy - najčastejšie v v Zichyho paláci.

    Najvačšou túžbou prof. Schleichera bolo dosiahnuť, aby bolo nejaké verejné priestranstvo v Bratislave pomenované podľa F. Liszta. Vyvinul abnormálne úsilie, vypisoval na rozne miesta (našla by som určite autentickú korešpondenciu na túto tému u mojej sestry) - jeho žiadosť "kompetentní" vždy odbili povrchnou odpoveďou typu: V Bratislave už existuje Listova ul. (rozumej list zo stromu) a to by bolo nepraktické, keby k tomu pribudla aj Lisztova ul. a pod.
    Čo sa týka busty F. Liszta na Rudnayovom nám. je to veľká hanba pre Bratislavu, že nikto nevládze ani len smeti pozbierať okolo sochy resp. ostrihať trochu tuju, ktorá sochu zakrýva. Keď členovia klubu F. Liszta čakali návštevu (často aj zo zahraničia) a chceli jej ukázať bustu príp. položiť kvety alebo veniec museli dobrovoľníci (niekedy som to bola veru aj ja) deň vopred očistiť bustu od špiny a holubieho trusu ...... Judita

    OdpovedaťOdstrániť
  3. @Judita: Dosť smiešna výhovorka, prečo nemôže nejaká ulica či námestie niesť názov po Franzovi Lisztovi. Veď sa nemusí volať Lisztova, ale napr. ulica Franza Liszta. Ale netuším ani o tom, kde je v Bratislave Listová ulica.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. @Judita: Tiež som si ju mohla na mape nájsť skôr, ako som odoslala odpoveď na tvoj komentár :-) už viem.... Vždy je múdrejšie pomenovať ulicu po osobe z hudobného sveta, ako po politikovi.

    OdpovedaťOdstrániť