utorok, 11. októbra 2011

Coriolanus v SND

Že medzi Shakespearove hry patrí aj hra Coriolanus, som do dnešného dňa netušila. Od mojich školských rokov je už tak dávno, že ak sme sa to náhodou aj v škole učili, dávno mi tie informácie zapadli prachom. Kto by si pamätal všetkých jeho štyridsať hier?  Ale od dnešného večera na to už určite nezabudnem. V národnom divadle som videla inscenáciu tejto hry.

Hru charakterizuje SND takto:

"Coriolanus sa označuje za jednu z najbrilantnejších politických hier vôbec. Shakespearovi sa v nej podarilo otvoriť politickú diskusiu, vďaka ktorej sa niekoľko storočí pred slávnym Churchillovým výrokom ukazuje, že demokracia je naozaj ten najhorší spôsob vládnutia, ale ľudstvo dodnes na žiaden lepší neprišlo. A na túto skutočnosť si ešte stále zvykáme aj my, tu a dnes. Cieľavedomý starorímsky vodca Gaius Marcius sa skvele osvedčil vo vojne proti Volskom a obzvlášť pri obliehaní Coriola, podľa ktorého aj dostal od senátu meno Coriolanus. Najskôr je z neho chrabrý a oslavovaný hrdina, potom hrdý a neskôr ohrdnutý rímsky konzul, ktorého pobúrený ľud vyženie z rodného Ríma."
Mne osobne sa režijné a scénické spracovanie hry slovinským  režisérom Diegom de Brea veľmi nepáčilo, zato herecké výkony boli presvedčivé. Hru som zhodnotila slovami: Bolo to strašne drsné, hlučné, špinavé, plno alkoholu, krvi, sexu aj zvratkov.  Dokazuje to už aj ten fakt, že inscenácia je prístupná mládeži až od 15-tich rokov. No vôbec neľutujem, že som sa večer vybrala od televízie do divadla. Táto hra ma prinútila rozmýšľať nad tým, či sa vôbec niečo od čias rímskych zmenilo.  
Obsadenie a podrobné informácie o programe sú na stránke SND
Dnešný večer ilustrujem aspoň večernými fotografiami spred novej budovy Slovenského národného divadla.