nedeľa, 16. októbra 2011

Horáreň Topoľové

Na území Bratislavy je niekoľko horární. Tá najznámejšia je v Horskom parku a väčšina z vás by asi predpokladala, že aj tie ostatné sa nachádzajú na území Malokarpatských lesov. No nie je to úplne tak. Tá horáreň, kam som sa včera vybrala možno na poslednú cyklistiku tejto sezóny, je Na konci sveta :-) Neľakajte sa, nebola som sa bicyklovať až tak ďaleko. Tak sa totiž volá bufet, ktorý sa sa nachádza  v tesnej blízkosti horárne s názvom Topoľové a tá je v Biskupických lužných lesoch.

Nepredstavujte si pod týmto názvom žiadnú horskú chatku. Možno tam niekedy taká stála, ale ja si na to nepamätám, hoci som cez toto miesto prechádzala jeden rok veľmi často. O nejaký kilometer ďalej, v objatí lužného lesa, sme mali prenajatý kúsok pôdy na záhradu. Je tomu už viac ako 10 rokov. 

Teraz býva správca tohto lesa, lebo asi preto sa to volá horáreň, v peknom novom domčeku. Neďaleko neho je hospodársky dvor, ktorý už pekným nazvať nemôžem. Prevláda v ňom neporiadok a chaos. Ohrady, za ktorými sú dva kone a kozy, možno aj iné zvieratá, ktoré nie sú viditeľné spoza plota. Zvieratá sa tam špacírujú pomedzi staré nepojazdné autá a iný neporiadok.  Ani plot nie je dokonalý, lebo kozičky si veľmi rýchlo našli miesto, kadiaľ sa dostali von z ohrady. No i tak je to miesto oázou pokoja, ktorá je len kúsok od rušného hlavného mesta.

Cyklistický chodník k horárni vedie popri Dunaji, po jeho ľavom brehu, kde je zimný prístav aj množstvo hausbótov.


Príroda popri hrádzi už naberá jesenné farby.


Zvieratá prišli až k plotu privítať svojich návštevníkov.