pondelok 5. marca 2012

Pamätáte si ešte, aký prívlastok dostal mesiac marec?

Možno vám utkvelo v pamäti ešte zo školských čias, že marec mal prívlastok "Mesiac knihy". Dnešná mládež to už asi ani nevie, pretože číta veľmi málo. Možno sa v posledných rokoch aj internetu a počítačom ušiel nejaký mesiac v kalendári, zatiaľ som o tom nepočula. Musím skonštatovať, že aj ja sama nehltám knihy tak, ako kedysi. Je to aj tým, že dnes máme viac možností ako tráviť voľný čas.

No nielen medzi mladými sa nájdu ľudia, ktorí nepoznajú chvíle napätia nad dobrou knihou. Mala som kolegyňu, ktorá bola odo mňa mladšia asi o pätnásť rokov a tiež patrila k tým, ktorí nikdy v živote žiadnu knihu neprečítali. Zarážajúce na tom je to, že mala maturitu.

Priznám sa, k napísaniu tejto úvahy ma podnietil článok, ktorý som čítala počas tohto víkendu v internetovom vydaní denníka Sme. Tlačenú verziu tohto denníka nekupujem, denne si pár článkov z týchto novín prečítam na internete. Tak to bolo aj včera. Titulok článku znie "Zúfalé ženy píšu zúfalé romány" a autorka v ňom rozoberá pôvodnú slovenskú knižnú tvorbu. Hneď na začiatok článku uverejnila kratučkú ukážku z nejakého románu, ktorá nemohla vôbec nič povedať o celom diele. Ale zato dokázala označiť celé dielo slovom brak.

Autorka článku, okrem toho, že píše pre Sme, je aj autorkou niekoľkých rozhlasových hier. Že ich nepoznám, je v dnešnej dobe normálne. Veď kto dnes počúva rozhlasovú hru? Možno pár dôchodcov a ľudí, ktorí pracujú v nočných smenách na vrátniciach podnikov. Zo svojho okolia nepoznám nikoho, kto by mi v posledných dvadsiatich rokoch rozprával o tom, že si vypočul nejakú rozhlasovú hru. Ale mám veľa známych, ktorí za posledné roky prečítali hromadu kníh. Čudovali by ste sa, boli medzi nimi aj knihy slovenských autoriek. Zúfalých autoriek, ako ich označila pani novinárka.

V tomto kontexte potom pochopím aj to, prečo označila všetkých skoro sto slovenských autoriek za zúfalé. Zúfalou je asi ona alebo tá osoba, ktorá si u nej spomínaný článok objednala. Je fajn, že sa na Slovensku dal priestor aj slovenským autorom. No na druhej strane, je tu bohužiaľ veľa takých ľudí, ktorí budú všetko slovenské označovať za zlé. Dôkazom toho je diskusia pod článkom, kde sa ozvalo množstvo "intelektuálov", ktorí síce nikdy žiadnu knihu od spomínaných autoriek neprečítali, ale v anonymných komentároch vyjadrujú na ne svoje názory. Napríklad nejaký pán Oggir sa tam vyjadril, že článok ani nedočítal, prišiel iba po zoznam mien, z ktorých ani jedno nepoznal, ale zato svoj diskusný príspevok končí slovami: " Tak či tak, podľa mňa platí téza, že ukáž mi, čo sa ti páči, čo rád počúvaš, čo rád čítaš a ja pravdepodobne uhádnem, koho budeš voliť". (Text som upravila, dala som mu interpunkčné znamienka) No čo poviete na takého veštca? Podobne ladených komentárov je tam plno.

V článku je publikovaný aj názor jednej zo slovenských autoriek, ktorá je zároveň aj vydavateľkou. Aj keď som nečítala žiadnu jej knihu, ani žiadnu knihu z jej vydavateľstva, jej slová si dovolím použiť na záver môjho zamyslenia: "Knihu nerobí knihou to, že ju niekto vytlačil, ale to, že si ju ľudia čítajú, rozprávajú o nej, podčiarkujú si celé pasáže a vracajú sa k nej. Len hlupák sa cíti natoľko kompetentný, že dokáže bohorovne rozdeliť knihy na literatúru a to ostatné".

Takže milé čitateľky, čítajte knihy slovenských autoriek, kupujte ich, požičiavajte si ich v knižniciach. Každý nech číta to, čo ho baví a čo sa mu páči. A pseudointelektuálom odkazujem: Skúste napísať aj vy nejaký román, vydajte ho a uvidíme, kto ho bude čítať.
 
 

11 komentárov:

  1. Pekný deň ti prajem , Danka.
    Veľmi dobre si to napísala.
    Som názoru , že čítam to čo ma zaujme, mám rada slovenské spisovateľky a vôbec obdivujem ich prácu , že to dokážu ...
    Ten článok som objavila aj ja , ale keď mám pravdu napísať nedočítala ...
    Je toľko negatívneho okolo nás ,nemôžem sa viac tým zaoberať a venovať tomu čas.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No vidíš a ja som ešte aj komentáre čítala a zbytočne som sa rozčuľovala nad hlúposťou iných.

      Odstrániť
  2. Musím se přiznat, že taky čtu míň, než jsem čítavala a to bych teď, když jsem doma, měla mít víc času. :-) To rozdělení knih na literaturu a ty ostatní se mi nelíbí. Každého osloví něco jiného a nám nepřísluší dělat z toho nějaké závěry a hodnotit podle toho čtenáře a škatulkovat je. Díky za každého, který vezme knihu do ruky a čte. ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Najsmutnejšie na všetkom je to, že väčšina tých, čo tak radi kritizujú, do rúk nikdy žiadnu knihu nechytili. A tak je to aj s tv programami. Najviac sa k nim vyjadrujú tí, čo ich nepozerajú.

      Odstrániť
  3. Kdysi jsem četl jakési sci-fi, kde lidé už jenom četli komixy a komunikovali přes piktogramy. Spějema už k tomuto času. V dětství jsem četl stále a půjčoval si knihy hlavně v knihovně. A čtu stále. Hlavně dopravních prostředcích.
    Přiznávám, že moje děti toho také moc nepřečtou. A tak to není vina rodičů.
    Příklad v nás měli a pravidelně jsem jim četl pohádky.
    Asi za to dost může PC a TV.

    P.S.: U Vás bylo zemětřesení?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No vidíš, sci-fi je napríklad pre mňa žáner, ktorý by ma nikto neprinútil čítať, ani pozerať film, ale zato neodsudzujem nikoho, kto ho číta, či dokonca píše. Ja teraz toho veľa nenacestujem, ale v bratislavských hromadných dopravných prostriedkoch sa skoro vôbec nečíta, max. noviny. Je to asi aj tým, že nemám metro, ktoré ide predsa len tichšie, nehrká to s tebou. Ja neviem čítať ani v diaľkovom autobuse, zistila som, že ma potom bolí žalúdok. Moji synovia čítajú tiež menej, mladší viac ako starší.
      Bolo u nás zemetrasenie včera krátko pred polnocou, ale v Bratislave ho asi nezaznamenali, len v jej okolí. Dozvedela som sa o tom ráno z internetu.

      Odstrániť
  4. Danielo, zajimava uvaha. Ja driv cetla mnohem vice, ted se mi nedostava moc casu (tedy na dovolene v Rakousku jsem precetla hned dve, ale to bylo proto ze jsem byla vice mene bezdetna). Ale uz i Jean Anthelme Brillat-Savarin mel pocit, ze muze rici kdo jsme kdyz vi co cteme. Takze kdo vi? Hezky den, Katerina

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Katka, meno toho francúzskeho občana som doteraz nepoznala, mrkla som sa na neho a to, čo som sa o ňom dozvedela, je väčšinou z oblasti stravovania, jedál. Ten jeho výrok som našla v preklade takto: Povedz mi, čo ješ, a ja ti poviem, aký si. Poznám to porekadlo, na ktoré si myslela ty - teda: Povedz mi čo čítaš a ja ti poviem, kto si. Lenže! Kto sa môže postaviť do role toho, ktorý bude hodnotiť, či to alebo iné čítanie je dobré alebo zlé? To je presne o tom istom, ako píšem v mojej úvahe. Ako sa môže nejaká novinárka postaviť do role odborníčky, ktorá napíše, že sto slovenských spisovateliek píše brak? Čo pekné si čítala na dovolenke? V ktorom jazyku najviac čítaš knihy? Pekný deň aj tebe!

      Odstrániť
    2. http://en.wikipedia.org/wiki/Jean_Anthelme_Brillat-Savarin

      "Tell me what you eat, and I will tell you what you are."

      Odstrániť
    3. Danielo, jiste toto pravo nema nikdo, navic je to tak, ze kazdy mame jiny vkus, je to stejne jako s vinem, dobre vino je to co nam chutna a ne to ktere je momentalne popularni, znackove ci drahe. Ja ctu vetsinou v nemcine (je v ni velky vyber) a lehci literaturu v anglictine (to co jazykove zvladam). V cestine, slovenstine a rustine pouze okrajove, nedostava se mi ctiva. Na dovolene jsem precetla Friedhof in Prag od Umberta Eca a Chanel - Ihr Leben od Picardie. Obe knizky vrele doporucuji. Pa, Katerina

      Odstrániť
    4. Že v ruštine... ja som naposledy čítala po rusky na strednej škole a dnes by mi ani nenapadlo čítať niečo v ruštine. Mám problém zosmoliť odpoveď na nejaké ruské komentáre :-( Aj v nemčine mám nachystané doma dve knižky, žiaľ, vyzerá to tak, že sa k nim nikdy nedostanem. Čo sa týka tej poslednej knihy Umberta Eca, len nedávno som zaregistrovala, že vyšla tá kniha aj u nás a prekvapil ma jej názov, teda súvislosť s Prahou. O živote Coco Chanel sa napísalo viacej kníh, ja som videla divadelnú hru v podaní jedného pražského divadla.

      Odstrániť