sobota 31. marca 2012

Z vyhliadkovej terasy Nového mosta

Bratislavský Nový most je dominantou mesta už od mojich stredoškolských čias. Pamätám si, ako ho slávnostne otvorili na konci prázdnin, práve pri príležitosti výročia SNP. Po ňom dostal vtedy aj meno, ktoré bolo po roku 1989 zmenené na Nový. Práve nedávno sa mesto rozhodlo, že  v auguste tohto roku sa mostu vráti pôvodný názov.

Je to most, ktorý nemá pilier v toku rieky, ale je zavesený na pylóne vysokom skoro 85 m. Jeho atrakciou je reštaurácia s kaviarňou, ktorá je na vrchole spomínaného piliera. Jej pôvodný názov bol Bystrica, dnes sa volá UFO (o vrátení mena tomuto zariadeniu sa nehovorí).  Na streche reštaurácie je vyhliadková terasa, na ktorú sme sa pred dvomi týždňami konečne vybrali aj my. Aj keď sme už kedysi dávno kaviareň navštívili, vôbec si na pocity z tej návštevy a samozrejme aj vyhliadky na Bratislavu cez okná kaviarne nepamätám.

Za necelú minútu sme sa dostali hore výťahom a ďalej sme pokračovali ešte po niekoľkých schodoch, kým sme sa dostali na miesto, z ktorého sme si chceli pozrieť naše mesto. Na túto akciu sme mali kúpené dlhší čas vstupenky, ktoré okrem vyhliadky z terasy obsahovali aj malé občerstvenie v podobe miešaného nápoja a koláčika.  No naše prvé kroky viedli na terasu, lebo sme sa nevedeli dočkať výhľadu na mesto. Dlho sme si vyberali deň, kedy tam pôjdeme, nakoniec sme si veľmi dobre nevybrali, lebo práve vtedy fúkal príšerný vietor a nebyť toho, že terasa má ochranný múrik dosť vysoko, tak som mala chvíľami pocit, že ma odtiaľ sfúkne. No aj napriek nárazom vetra pohľad na Bratislavu z tejto výšky stál za to.

Dopredu zaplatené občerstvenie sme skonzumovali pri dosť nepohodlných malých stolíkoch, kde sa ledva zmestili po tri poháre s nápojom a tanieriky s koláčom. Počas toho, čo sme tam sedeli, boli v prevahe čašníci tohto zariadenia. Keď sme tam vošli, sedeli tam dvaja ľudia a počas našej návštevy si k vedľajšiemu stolíku sadli na vypitie kávy dvaja Rakúšania. Odišli ešte skôr ako my. Napriek tomu, že bolo nedeľné popoludnie, reštaurácia zívala prázdnotou. Po skonzumovaní dopredu zaplateného občerstvenia sme išli na terasu ešte raz. Aj keď sme si pôvodne plánovali, že tam vyčkáme až do západu slnka, veterné počasie nás od toho odradilo.
















Niekoľko fotografií z vyhliadky je aj Na krásnom modrom Dunaji.