nedeľa, 17. apríla 2011

Wollemi Pine a iné

Po dlhých, dlhých rokoch som sa tento víkend vybrala do botanickej záhrady. Naposledy som tam bola ešte v časoch, keď ešte nešla popri nej diaľnica a v pamäti mi z tých čias zostal iba banánovník s banánmi.

Dnes mi už banánovník nie je vôbec vzácny, pretože som ich videla spústu v rôznych krajinách, kde som dovolenkovala a jeden som mala možnosť vídať aj u mojej mamy v obývačke. Dokonca na ňom dopestovala aj maličké sladké banány. Ale to som odbočila. Teraz chcem písať o mojej sobotňajšej návšteve bratislavskej botanickej záhrady.

Pôvodne som sa tam chcela vybrať už ráno na deviatu hodinu, kedy sa záhrada otvára. No keďže sa ráno neukazovalo príliš pekné počasie, išla som až okolo jedenástej. Aj tak ma tam zastihol krátky dáždik. To som si práve prezerala exteriéry. Dážď bol dôvodom, prečo som sa poponáhľala radšej do skleníka.

Tak v tej chvíli asi rozmýšľali viacerí, lebo pred skleníkom stál zástup videniachtivých návštevníkov. Našťastie sa hýbal dosť rýchlym tempom. Až vo vnútri som zistila, že prečo. Ľudia sa dosť ponáhľali a to mi nedovoľovalo na chvíľu zastať a v pokoji si odfotiť niektoré rastliny. S ruksakom na chrbte som v úzkych uličkách skleníka dosť prekážala. 

V podstate som do botanickej išla na taký menší prieskum, či sa tam oplatí ísť niekedy za poplatok. V sobotu som totiž ušetrila trojeurový poplatok za vstupné, pretože v rámci akcie Bratislava pre všetkých, bol vstup do záhrady bezplatný. Teraz tam ešte kvitli magnólie a iné jarné dreviny. O pár týždňov rozkvitnú rododendrony, potom zase ruže a po nich letničky. Takže toto miesto je zaujímavé navštíviť v každej dobe vegetácie.  Po celý čas je možné vidieť raritu botanickej záhrady, ktorou je rastlina Wollemi Pine

Wollemi je jedna z najstarších a najzriedkavejších rastlín sveta, ktorej história siaha do obdobia dinosaurov. Z voľnej prírody je známych menej ako 100 dospelých stromov, a preto je teraz stredobodom pozornosti významných výskumných prác, vďaka ktorým sa má zaistiť jej prežitie.