pondelok, 18. apríla 2011

Kolkozarabaju bodka sk

Slovenský štátny úradník, aby sa tváril, že niečo robí, utiera prach na lampe na stole. Zrazu, bum-bác, zjaví sa veľký džin a hovorí mu, že mu splní tri želania. Úradník je šokovaný, avšak neváha:
- Chcel by som veľké studené pivo.
Bum-bác, splní sa a na stole je perlivý mok. Teraz sa už viac zamyslí a povie:
- Chcel by som byť bohatý na tropickom ostrove a okolo mňa desať krásnych žien.
Bum-bác, splní sa, okolo neho krásky hore bez tancujú hulá-hop a preto on neváha a do tretice povie:
- Tak, a teraz si želám, aby som už vôbec nemusel pracovať.
Bum-bác a slovenský štátny úradník sa opäť ocitne vo svojej kancelárii.  


Už ste o tom počuli? Vznikla nová webová stránka. Má názov www.kolkozarabaju.sk  Chceli by ste vedieť, koho platy sa na tomto portáli dozviete? No presne to, koľko zarábajú vedúci pracovníci v štátnej správe. Pracovníci rezortu, na ktorý tak často nadávame. Že žijú z našich daní, že nerobia to, čo by mali robiť. Po kliknutí na stránku sa vám ukáže anketa, kde sa vás pýtajú, či súhlasíte so zverejnením platov vedúcich zamestnancov verejnej správy. Výsledky ankety dokazujú, že táto téma ľudí zaujíma. Kladne sa doteraz vyjadrilo skoro 96 % tých, ktorí v ankete odpovedali.

Jedna strana mince je informovanosť o tom, koľko štátni úradníci zarábajú, jej druhou stranou je vedieť to, čo vlastne za tie peniaze robia. Toto, čo tu teraz napíšem, je odpozorované vlastnými očami.

Poznám viac ľudí pracujúcich v štátnej sfére, nikdy sme sa spolu o výške platov nerozprávali.  Včera som si jednu z mojich známych vyhľadala na tejto stránke. Vo funkcii tajomníčky sekretariátu nemenovaného úradu  zarobila v roku 2010 sumu 16 462 eur. Dosť peňazí na to, aby za ne odviedla  aj zodpovedajúcu prácu. Myslíte si, že náplň jej pracovného dňa  zodpovedá tejto sume?

Ráno po príchode do práce sa prihlási na pracovnej mailovej adrese a prečíta si hŕbu  pošty, ktorú dostane od svojich mailových kontaktov. Väčšina z nich obsahuje rôzne powerpointové prezentácie, ktoré vyzývajú príjemcu, aby poslal poštu ďalej presne určenému počtu osôb. V prípade, ak by tak neurobila, na konci týchto prezentácií sa tiež dozvie, že sa  jej môžu stať zlé veci. Obsahom ďalších sú vtipy. Najlepšie sú tie, ktoré majú erotický, prípadne až pornografický podtón. Aj tie treba poslať ďalším záujemcom. Popri tom sa uvarí a vypije káva. Potom nasledujú telefonáty priateľkám a priateľom. Pomaly sa blíži čas obeda. Ide sa  najesť do závodnej jedálne, kde za zvýhodnenú zamestnaneckú cenu vyzdvihne ďalší obed do obedára, aby bolo na večeru pre potomka. Ako si dotyčná zaobstaráva  každý mesiac dvojnásobný počet stravných lístkov, to mi je záhadou. Po obede treba vybehnúť do mesta. Veď obchodov je nablízku dostatok, tak prečo nepozrieť, čo v nich majú nové. No a po návrate zo shopping prehliadky už netrvá dlho a príde padla.

Sú dni, kedy ide pracovný čas rýchlejšie, pretože  do miesta svojho pracoviska si nechá poslať obrovskú zásielku kozmetiky, ktorú počas pracovnej doby distribuuje svojim zákazníčkam. Za túto záslužnú prácu sa každoročne dostane medzi najlepšie Avonladies. 

Vrcholom je, keď  prídu  na ňu obdobia, kedy chce začať nový život a ten  treba  začať aj s novým chlapom. Ako prísť najlepšie k novému chlapovi? No predsa podaním si zoznamovacieho inzerátu. Vôbec sa nerozpakuje a ako kontaktnú adresu v týchto inzerátoch používa práve pracovný mail. Na druhej strane, nádejný muž aspoň vie, že nebude mať do činenia s hocikým, ale so zamestnankyňou úradu, ktorá ma v adrese gov.sk. A to som ešte zabudla spomenúť využívanie služobného mobilného telefónu. Hovory a smsky s mužmi  z rôznych krajín sveta, v ktorých sa riešia rozchody a podobné záležitosti, idú všetky na účet zamestnávateľa. Veď daňoví poplatníci to predsa zaplatia. 

No zato je dotyčná osoba veľmi spravodlivá a vie ju dosť naštvať, keď je napríklad niekto chorý a nechodí do práce. No pozor, nie preto, že by ju trápila choroba dotknutej osoby. Jej ide o peniaze, ktoré náš  štátny sociálny systém vydáva na jeho práceneschopnosť. Tam treba predsa šetriť. Presne tak, ako si ona šetrí dovolenku na také obdobia v práci, kedy sa tam aj pracuje. Veď načo by si čerpala dovolenku vtedy, keď sa tam nič nerobí? To sú jej slová a podľa mňa  rozmýšľa správne. Alebo chodiť do práce každý druhý deň na striedačku s kolegyňou. Raz jedna, raz druhá. Pozor, nie s dovolenkovým lístkom.  Len tak, akože sme v práci a niekde sme práve vybehli.

Bolo by nesprávne myslieť si, že takto pracujú všetci štátni úradníci. Určite sa medzi nimi nájdu aj takí, čo berú svoje zamestnanie vážne a sú radi, že prácu majú. No predpokladám, že mnohí z nich majú pracovnú náplň podobnú, ako má táto moja známa. Keby nie, vyzeralo by  to v tejto republike trošku ináč. Ale aj  dotyčná vybaví občas  niečo pracovné. Krivdila by som jej, keby som tvrdila opak. Veď sú dni, kedy na jej úrade zažijú dokonca aj desaťhodinový pracovný maratón. Tak tomu bolo aj dnes.




P. S.
Možno to vyzerá ako závisť, ale nie je. Nemajte mi za zlé, že som sem dnes napísala tento článok.   Neviem  zabudnúť to, že ja som bola tou  osobou, ktorá mala podľa nej počas náročnej onkologickej liečby chodiť do práce a nie byť na péenke.  Na jej prosbu som  v tom období išla za ňou niekoľkokrát do práce, aby sa tam toľko nenudila.  Aj vďaka tomu som mohla napísať to, čo som napísala.