sobota 11. februára 2012

Zima na dunajských ramenách

Krásy tohoročnej zimy som bola naposledy zachytiť fotoaparátom začiatkom tohto týždňa  na  D e v í n e. Dnes dopoludnia som si pozrela reprízu Legiend popu zo včerajšieho večera a len čo Martin Chodúr dospieval Šiel, šiel, spakovala som svojich pár vecí a išla som aj ja. So synom sme sa vybrali na fotoúlovky k dunajským ramenám. Autom sme sa doviezli na  miesto, ktoré je známe hlavne cyklistom. Dva bufety vedľa seba na hrádzi, jeden kúsok od nich pod hrádzou. Tu je cestička, ktorá vedie k ramenu s hausbótmi. Najprv sme mysleli, že pôjdeme tam, no nakoniec sme sa vybrali opačným smerom, akoby späť do Bratislavy a do vnútrozemia medzi Dunajom a hrádzou. A tam vznikli aj tieto fotografie.

Dunajské ramená sú zväčša pokryté ľadom, niekoľko odvážlivcov si tu urobilo hraciu plochu na hokej.




Aj môj syn sa rozhodol, že po ľade prejdeme na druhý breh. Ja som dlho otáľala, no nakoniec som nabrala odvahu a vybrala som sa  za ním.  On ma už na druhej strane čakal.



Potom sme sa vybrali ďalej. Po ceste bolo vidieť niekoľko čerstvo ohlodaných stromov od bobrov.




Ľad praská a keď sme boli na druhom brehu, spod ľadu bolo  počuť dunenie, ktoré mi naháňalo strach.

Pohľad na zamrznutú hladinu a naviaty sneh. Ináč je tam vonku snehu veľmi málo, na niektorých miestach nie je ani pokrytá zem.



Dunajské ramená sú miestom, kam sa dá ísť nielen od jari do jesene, ale aj počas zimných mesiacov. Len keby tam návštevníci nenechávali po sebe toľko odpadu. Aj dnes by som nebola stačila fotiť, koľko rôznych skládok plastových fliaš, skla, obalov od konzerv a od nápojov tam bolo. Predpokladám, že najväčší neporiadok po sebe nechávajú rybári, ktorých je často vídať presne na tých miestach, kde boli skládky odpadu. Len jedno nepochopím. Väčšinou tam chodia na autách. To už robí niekomu toľko námahy, aby obaly z toho, čo pri vode skonzumuje, zobral so sebou tam, odkiaľ ich priniesol?
 

Toto nie je koniec fotoreportáže z dnešnej prechádzky. Pokračovanie nabudúce.



8 komentárov:

  1. Zrovna včera upozorňovali ve zprávách, jak je led na řekách nebezpečný, dělají se totiž pod ním vzduchové výdutě a ty můžou kdykoliv prasknout. Dodře, že se vám se synem nic nestalo.
    No a ty odpadky mě taky štvou. Příroda je čistá, dokud se nenajde někdo první, který tu flašku, nebo plechovku neodhodí, pak každý kdo jde okolo, přihodí to své, až je z toho místa smetiště.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Po toľkých dňoch silných mrazov by už ľad mohol byť dosť pevný, ale ja nikdy neverím, vždy rátam s možnosťou, že zle sa stane veľmi rýchlo. Keď som prechádzala cez to rameno v mieste, kde bolo najuzsie, dúfala som, že tam nie je voda veľmi hlboká a že keby sa aj ľad prelomil, tak sa nám okrem namočenia nič nestane. No v tej zime by ani to namočenie nebolo príjemné. Ten zvuk, o ktorom píšem,ktorý išiel spod ľadu, bol ako z hororu. Ešte nikdy som nič také nepočula.

      Odstrániť
  2. Zaujimava reportaz, uz sa tesim na dalsiu cast. A ten lad uz nikdy, ale nikdy viac nepokusaj:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Druhá časť je už na svete, nech sa páči pozrieť. Sľubujem, už sa polepším :-)

      Odstrániť
  3. Proboha, já bych tam nešla, bála bych se. A ty ohlodané stromy....

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Bolo to riskantné, ale našťastie sa nám nič nestalo. Ohlodané stromy sú od bobrov, ktoré sa tu v posledných rokoch veľmi rozmnožili. Takých stromov je pri vodných plochách veľmi veľa.

      Odstrániť
    2. Chtěla bych nějakého bobra vidět.

      Odstrániť
    3. http://mimiajejsvet.blogspot.com/2011/03/stromy-pri-jazere.html
      V tomto článku mám na fotke, ale nie veľmi vydarené. Je to plaché zviera a ja nemám taký dobrý objektív, s ktorým by som mohla fotiť z väčšej diaľky.

      Odstrániť