pondelok, 13. februára 2012

Prechádzka neďalekými Hrabinami


V roku 2002 bolo  územie neďaleko nášho domu, ktoré je pokryté lužným lesom, vyhlásené za chránený areál. Chodievam tam veľmi často, no skutkový stav vôbec nehovorí o tom, že je to naozaj chránené územie.  Málokto rešpektuje pravidlá správania sa na chránenom území. Mnoho ľudí si tento lesík zmýlilo so skládkou odpadu, s miestom, kde zahrabú svojho uhynutého psa. Hrobov označených rôznymi na kolene vyrobenými krížikmi ozdobenými umelými venčekmi a kvetmi je tam neúrekom. Aj napriek týmto faktom sa príroda každú jar znovu prebudí, aby potešila  svojou krásou. 

Už z názvu lokality Hrabiny je jasné, že tu rastú  rôzne druhy listnáčov, ako je hrab, jaseň, brest, dub, javor. Keď na jeseň zhodia tieto stromy svoje listy, les nepôsobí práve najromantickejšie. Hnedú farbu  spestruje iba  stálozelený popínavý brečtan a parazitné imelo.

Pri včerajšej poobedňajšej prechádzke mi padlo do oka niekoľko vecí, ktoré som zvečnila mojim fotoaparátom.


Takto vyzerajú v zime listnaté stromy v lužnom lese.


Na mnohých kmeňoch stromov sú vybudované obydlia vtákov.


Aj machy odolávajú veľkým mrazom a snehu.


Príchodom veľkých mrazov sa rast snežienok trošku spomalil, ale i tak obdivujem tieto rastlinky preto, že dokážu vyrásť za takých ťažkých podmienok.
 

Kúsok zeleného imela na bielom snehu.


Počas mojej prechádzky som si v lesíku nevšimla ani jedného vtáčka. Pravdepodobne boli poschovávaní v dierach  kmeňov stromov. Ale že sú tam, dôkazom toho sú aj tieto ich stopy.



Dumala som nad tým, či počas týchto studených dní  slimáky nezamrzli.


Ešte posledný pohľad na stromy Hrabiny z diaľky.