štvrtok, 19. apríla 2012

Situácia nezmenená

17. apríl bol dátum, ktorý bol napísaný na preberacom protokole od môjho notebooku, kedy som sa mala dozvedieť výsledok diagnostiky. Avšak ani tento deň, ani deň ďalší žiadnu novú správu o notebooku nepriniesol. Preto som sa včera rozhodla zatelefonovať do servisu, aby som sa dozvedela, čo sa deje. Nedeje sa nič, iba slečna, ktorá vybavovala môj telefonický dopyt, urobila zo mňa - no ak mám napísať presne to, čo si myslím - tak teda debila. Nielen debila, ale aj hluchého. Vraj mi nesľúbili výsledok diagnostiky do piatich dní, ako sme to pri odovzdávaní počítača počuli obaja so synom, ale od 5 do 10 dní. Takže aj ten dátum 17.4., ktorý mi napísali na preberací protokol je naozaj len približný. Som veľmi nahnevaná, že som tam nechala môj notebook, ale už mi teraz nič iné neostáva, len trpezlivo čakať.

Situácia je o to horšia, že som mala v pláne vybaviť jednu veľmi dôležitú vec, ku ktorej mám podklady v počítači. Tiež som odložila plánovanú cestu k mame, pretože by som si tam nemala kde denne pozrieť mailovú schránku, či sa v nej nenachádza očakávaná správa zo servisu. Nebaví ma ani chodiť von s fotoaparátom, keďže si fotky ukladám len na externý harddisk a v synovom počítači nie je program, na ktorý som zvyknutá. 

Dnes som objavila v tom jeho programe možnosť urobiť z fotografií koláž, hoci ho tam nazývajú pohľadnica. Jednu som vám teda vyrobila z fotografií, ktoré zachytávajú predzáhradky petržalských panelákov. Ľudia, ktorí sa o tieto plochy pred ich domami starajú, mali šťastie, že ich pri tejto práci neobťažovala mestská polícia a že ich v putách neodviezli na výsluch kvôli tomu, že si dovolili skrášliť okolie svojich domov.