pondelok, 21. marca 2011

Jarná rovnodennosť

Netrpezlivo sme ju všetci očakávali a je už tu. Astronomická jar začala dnes 21 minút po polnoci. Máme za sebou deň, kedy je deň rovnako dlhý ako noc, čiže jarnú rovnodennosť. Od dnešného dňa sa budú dni už len predlžovať, až kým nepríde 21. júna letný slnovrat. 

Ako som už písala aj na mojom projekte 365 dní,  prvý jarný deň som využila na cyklistiku. Z domu som išla niečo po dvanástej hodine a domov som sa vrátila, keď bolo skoro šesť hodín. Ani sa mi nechce veriť, že som sa v prírode zdržala viac ako päť hodín. Na to, že som bola vonku tak dlho, som neurobila veľa kilometrov, iba 34, pretože moje bicyklovanie prerušovali často prestávky na fotografovanie. Očami som stále vyhľadávala, čo nové je v prírode. A bolo toho naozaj dosť.

Mojou prvou zastávkou bolo jedno z ramien, o ktorom viem, že tam žijú korytnačky. Pravdepodobne sa do vody dostali tak, že ich tam niekto vypustil z domáceho akvária. Jednu som už videla približne pred týždňom, ale keďže som mala so sebou len malý kompakt, nevedela som si ju priblížiť. Včera sa na slnku vyhrievali hneď dve. Snažila som sa prísť k miestu, kde sa slnili, čo najtichšie a čo najbližšie, aby som ich mohla zvečniť. No len čo som sa priblížila asi na dva metre od brehu, kde mi už nič nezavadzalo vo výhľade, milé korytnačky jedna po druhej s veľkým pleskom skočili do vody. A zase bolo po fotkách. Mám ich len zo vzdialenejšieho brehu.




Vďaka tomu, že som chcela fotiť korytnačky,  na jednom slnečnom mieste som objavila rozkvitnuté fialky. Prvé tohoročné. Takže v prírode, ktorá nás obklopuje, kvitnú teraz naraz nielen snežienky, ale aj  fialky, podbeľ a okrem iných aj rastlinka, ktorej meno som nevedela a veľmi dlho a prácne som ho vyhľadávala na internete. Modravka, latinsky chionodoxa luciliae. Túto rastlinu som nepoznala dovtedy, kým som nezačala bývať v Petržalke. Odvtedy obdivujem každú jar jej jemné modré kvietky.





Dnes som sa odviezla až za Čunovo, na Divokú vodu. Areál vodných športov, ktorý je momentálne bez vody. Tam som sa otočila a vybrala som sa na cestu domov. Ešte som sa zastavila viackrát. Aby som dvakrát  nakŕmila labute, aby som si odfotila čmeliaka, ktorý oberal peľ z rozkvitnutých bahniatok, aby som sa viackrát zastavila a započúvala do štebotu a spevu rôznych vtákov. Jar je tu so všetkým, čo k nej treba. Dnešné popoludnie v prírode neľutujem, aj keď som domov prišla dosť premrznutá, pretože som to spoza okien bytu s mojím oblečením správne neodhadla.