sobota, 12. marca 2011

Dnes ma skoro odfúklo

Spoza okna našej obývačky to dnes vyzeralo na super deň. Síce ma tesne pred odchodom z domu známy upozornil , že vonku fúka vietor, ale topole, na ktoré vidím zo sedačky, sa vôbec nehýbali. Z izby to vyzeralo na pokojné bezveterné počasie. Tak som sa rozhodla, že dnes pôjdem von na bicykli.

Už po pár metroch som si vonku uvedomila, že naozaj fúka. Rapídne sa to zhoršilo, keď som vyšla von za sídlisko, na otvorené priestranstvo. Fúkal taký protivietor, že som mala chvíľami pocit, že ma odhodí aj s bicyklom. Hodinová rýchlosť mojej jazdy sa preto pohybovala pod desiatimi kilometrami. Keď som už začala cítiť bolesť v ušiach, zišla som z cyklistického chodníka na hrádzi dole, bližšie k dunajským ramenám, kde až tak nefúkalo. Fúkalo, len som to natoľko necítila. Vietor robil z inokedy pokojných vodných plôch hladiny s vlnami ako na mori. Prekvapilo ma, že jedna z vodných plôch bola ešte z veľkej miery zamrznutá.

Dnešná cyklistika neskončila dobre. Za doterajšiu éru môjho bicyklovania som dnes dostala prvý defekt. Aspoň si myslím, že to bude defekt. Zadné koleso mi spľaslo. Šťastie veľké, že sa mi to stalo až tesne pred záverom mojej dnešnej vychádzky, takže domov som kráčala vedľa bicykla len niečo cez dva kilometre. Nedávno som si dala do servisu bicykel so žiadosťou, aby mi ho urobili tak, aby som aspoň ďalších päť rokov nemala žiaden problém. Nevyšlo to. Hneď pri prvej cyklistike s novými plášťami som skončila s vyfučaným zadným kolesom.


Tento článok a mnoho nových nájdete na novom súhrnnom cyklistikom blogu

Na cestách s Kellysom

Ste tam všetci vítaní!