utorok, 8. marca 2011

Mlčanie (nie jahniat, ale moje)

Isté veci spôsobili, že som sa tu na nejaký čas odmlčala. Jedna osoba sa k mojim  fotografiám vyjadrila tak kriticky, že mi to vzalo chuť do ďalšej práce. Ale pozor, nebol to žiaden odborník. Bolo mi vytknuté, že vraj nefotím srdcom. Keďže nepoznám fotografické práce kritika, neviem si urobiť predstavu, čo je podľa neho fotografia urobená srdcom.

Nikdy som sa nevydávala za fotografku odborníčku, ani za umelkyňu. V podstate som stále amatér. No k vyslovenej  kritike mojich fotografií môžem napísať len toľko, že nezvyknem stlačiť spúšť fotoaparátu vtedy, ak  mi fotografovaný objekt, krajina, či moment nič nehovorí. Musí sa mi páčiť. A to je, myslím si, už dôkaz o tom, že moje fotenie je fotenie srdcom. To, čo sa mne páči alebo nepáči, je  subjektívny pocit. Tak, ako sa jednému páči obraz, socha, pieseň, film či iná tvorba, ďalšiemu sa tá istá vec vôbec nepáči.  

V projekte 365 uverejňujem často len reportážne fotky o tom, čo som v ten deň videla, prípadne robila. No nemám rada, ak sa idú vyjadrovať k fotografii krajiny ľudia, ktorí na fotografovanom mieste nestáli vedľa mňa, ktorí tú krajinu vôbec nepoznajú. Už  sa mi stalo, že mi niekto napísal ku konkrétnej fotke, že to malo byť fotené z takého alebo onakého pohľadu. Áno, keby som bola stúpila napr. dva metre do koryta rieky, tak by som bola fotografovaný objekt videla tak, ako si to predstavoval kritik. To je len jeden z príkladov, na ktorý si momentálne spomínam.

Keďže nemám momentálne k dispozícii moju zrkadlovku, rozhodla som sa, že v projekte 365 budem pokračovať až po niekoľkodňovej prestávke. Chcela by som si to naplánovať tak, aby som s projektom skončila posledným dňom apríla.  Pôvodne som chcela pokračovať s projektom už včera, ale môj zámer mi nevyšiel. Chcela som urobiť fotografie s malým kompaktom Nikon. No asi bol včerajší deň pre mňa deň blbec. Nejako sa mi nedarilo.

Popoludní som sa po niekoľkých dňoch vybrala konečne von. Vzala som si malý foťák a náhradné dve sady bateriek. No pri zapnutí fotoaparátu mi vybehlo upozornenie, že baterky sú vybité. Vymenila som ich za tie, ktoré som si vzala ako náhradné. No to isté oznámenie mi vybehlo znovu. A do tretice všetko dobré sa hovorí. U mňa to bolo všetko zlé. Rovnako aj tretia sada bateriek, ktoré som si vzala doma z tých, čo boli nabité, sa medzičasom vybila. Skúsila som fotiť s mobilom, ale tie fotky sú nezverejniteľné. Nuž, moje terajšie dva mobilné telefóny dobrými fotoaparátmi nedisponujú. Škoda.


Toto sú fotografie z mojej nokie. Týmto by som sa chcela ospravedlniť všetkým tým, ktorí zbytočne klikajú na moje blogy a nič nové tam dlho nevideli. Sľubujem, že vám to v budúcnosti vynahradím.

To, že som si z domu vzala tri vybité sady bateriek, nebola jediná moja včerajšia smola. Cestou z vychádzky  som sa zastavila v potravinách, kde som si urobila neveľký nákup. Pri pokladni som vyložila obsah košíka na pás a chcela som si nachystať peňaženku. Bohužiaľ, nebolo akú. Peňaženku som zabudla doma. Nevedela som, čo narýchlo urobiť.  Nakoniec som poprosila pokladníčku, aby mi tovar, ktorý som znovu naložila do košíka, odložila u seba, že sa vrátim aj s peniazmi. Tak som si teda urobila približne dva kilometre navyše. Večer som z toho všetkého bola ako dolámaná.


Prajem vám všetkým krásny slnečný deň!