piatok 25. marca 2011

Korytnačky z Petržalky

Dnešné príjemné slnečné popoludnie som využila zase na pobyt v prírode. Bola som nazbierať listy medvedieho cesnaku. Vybrala som si miesto, ktoré je od posledných petržalských domov vzdialené asi päť kilometrov. Dúfala som, že dosť na to, aby tam nechodili ľudia venčiť svojich miláčikov. Medvedieho cesnaku sú plné lesíky aj blízko môjho domu, ale z uvedeného dôvodu som ho tam zbierať nechcela.

Kým som prišla na vybranú lokalitu, zastavila som sa znovu pri jazierku, kde som už nedávno fotila korytnačky. Tentokrát som sa k miestu blížila veľmi opatrne. Tak, aby ma nebolo počuť. Bolo to veľmi náročné, pretože som musela kráčať po zoschnutých rastlinách z minulého roku. No tentokrát sa mi korytnačky podarilo odfotiť skôr, ako ma počuli alebo cítili a ako zase čľupli do  vody.

Keďže sa mi podarili fotky z celkom krátkej vzdialenosti, mohla som doma podľa jednotlivých poznávacích znakov korytnačky aj pomenovať. Podľa všetkého sa jedná o korytnačku písmenkovú. Nie som si istá, či sú obe korytnačky rovnaké, pretože len pri jednej som videla na hlave zreteľné červené zafarbenie, čo je charakteristický znak korytnačky písmenkovej.

Táto korytnačka nie je náš pôvodný druh,  pochádza z Ameriky. Do našich vôd sa dostala pričinením nezodpovedných chovateľov, ktorí ich z domácich akvárií vypustili do voľnej prírody. Takto vypustené korytnačky sa veľmi rýchlo udomácnili na miestach so stojatou vodou a s bahnistým dnom. Živia sa rybami, žabami a inými drobnými živočíchmi. Zimné mesiace prežijú zahrabané do bahna a približne v období mesiaca marec  začínajú znovu vyliezať a vyhrievajú sa na slnku. Presne tak, ako som ich už tento mesiac videla viackrát.

Takéto isté korytnačky som videla na viacerých miestach Petržalky. Fotografiu z Chorvátskeho ramena som približne pred rokom uverejnila aj na blogu mojich365dní.