sobota 4. decembra 2010

Viedenské vianočné trhy


Ako som už na inom mieste spomínala, už niekoľko rokov som túžila zúčastniť sa viedenských vianočných trhov. Aj napriek tomu, že Viedeň máme za rohom, túto svoju túžbu som si naplánovala splniť  až tento rok. Niekoľko dní som sledovala predpoveď počasia a podľa tej na dnes mal byť krásny slnečný zimný deň. Čiže čas, vhodný práve na zrealizovanie mojej túžby.


Najznámejší viedenský vianočný trh je ten pred radnicou. No vianočných trhov bolo vo Viedni niekoľko.  Hneď prvý, ktorý sme videli, ale nezažili, bol ten, ktorý bol v areáli palácového komplexu Belveder. Stánky boli zatvorené, ani sme nepátrali po otváracích hodinách.





Ďalšie miesto, kde sme objavili vianočné trhy, bolo námestie pred známym viedenským kostolom Karlskirche. Bohužiaľ, ani tie ešte neboli otvorené. A preto tam nefungovali ani toalety, ktoré sme potrebovali navštíviť. Pani, ktorá si pripravovala na otvorenie susedný stánok, nám doporučila toalety v blízkej technickej univerzite. Takže sme sa dnes ocitli aj na akademickej pôde, aj keď len na toaletách :-) To, že už druhé trhy neboli krátko pred dvanástou hodinou otvorené, nás dosť prekvapilo, pretože tie naše bratislavské už o takom čase dávno fičia. Iný kraj, iný mrav.




Cestou za pamätihodnosťami Viedne sme prechádzali okolo ďalších vianočných trhov. Okolo nich sme len prešli a pri prvých sme sa zastavili až pri tých dvoch najznámejších. Vianočná dedina na Maria-Theresien-Platz bola plná ľudí, len veľmi ťažko sme sa predierali davom. Varené víno  sa tu predávalo  v pekných žltých hrnčekoch.





Ako posledné sme si nechali vianočné trhy pred viedenskou radnicou. Keď som písala, že pred tými na námestí Márie Terézie sa predierali davy ľudí, tak o týchto to ani neviem vyjadriť. Také davy ľudí som už veľmi dávno nikde nezažila. 







Takže  tieto trhy ma trošičku sklamali. Nemám rada tlačenicu. Bolo  tu počuť babylon jazykov. Okrem nemčiny domácich aj  češtinu a slovenčinu. Nielen ja som chcela zažiť predvianočnú atmosféru vo Viedni. Bolo nás takých veľa. Dôkazom toho bol aj vlak, ktorým sme sa vracali naspäť do Bratislavy. Do posledného miestečka bol obsadený a veľa ľudí si miesto na sedenie už vôbec nenašlo.