sobota, 6. augusta 2011

Ráno na Veľkom Draždiaku

Včera som si bola pre výsledky z minulotýždňového vyšetrenia. Nemocnica na Antolskej je postavená na konci Petržalky, kde je z jednej strany Chorvátske rameno a z ďalšej zase Veľký Draždiak. A to sú miesta, kde je vždy čo fotiť.

My sme tu už včera mali prvú predjesennú hmlu. Keď som vstávala, bol výhľad jasný, ale asi okolo siedmej som si všimla, že vonku je akosi mliečno. Po vyjdení na balkón som sa naozaj presvedčila, že to nie je dym z nejakého požiaru, ale naozajstná hmla. Nepamätám si, že by som okrem jedného zimného fotografovania počas hmly, niekedy inokedy využila takúto možnosť. Preto som bola nakoniec aj rada, že moje fotografie budú tentoraz trošku iné.

Takto  vyzeralo Chorvátske rameno z mosta neďaleko nemocnice na Antolskej.























Pavučiny na moste boli obalené kvapkami rosy.
























Keď som vyšla z nemocnice, hmla už začala ustupovať slnku a jazero sa už začalo ukazovať v plnej kráse. Len najvyššie poschodia domov boli ešte v hmle.




Po niekoľkých daždivých dňoch je hladina vody vyššia ako inokedy.




Ráno na jazere bolo ešte pokojné, vodné vtáctvo väčšinou odpočívalo na brehu.




Labute a kačice buď ešte spali, alebo sa venovali svojej rannej očiste a rybári už mali nahodené svoje udice a čakali na úlovky.



 

Zistila som, že som tu nefotila sama.


Vodné bicykle stáli opustené vo vode a čakali na svojich návštevníkov. Deň sa ukazoval pekný a "prvé lastovičky" sa už začali schádzať k vode.



Svoj ranno-dopoludňajší prieskum Veľkého Draždiaku som mohla ukončiť. Na záver som ešte odfotila zvláštnu kačicu (dopĺňam správny názov - je to chochlačka sivá), aké vidím len málokedy a jednu labuť, ktorej sa nepáčilo, že ju fotografujem.



Dovidenia zase pri pokračovaní cestou domov popri Chorvátskom ramene.