utorok, 1. februára 2011

Aj ja som sa už namotala

Už viac ako týždeň mám rozpísaný tento článok. No k dopísaniu ma dokopal až včerajší článok v jednom slovenskom denníku. V obsiahlom článku sa venoval televíznemu programu, konkrétne jednej tureckej telenovele. A práve o tomto programe som mala rozpísaný aj ja môj článok. V diskusii sa vyjadrovali stovky ľudí, ktorí vraj televíziu nepotrebujú k svojmu životu, telenovely nepozerajú, no k tejto konkrétnej sa  vyjadrovali tak, ako keby ju pozerali každý večer. Musela som sa v duchu smiať, lebo som si uvedomila, že sa tam ozývali samí pseudointelektuáli. 

Raz dávno mi môj dospelý syn  povedal, že už chápe, ako môžu ľudia pozerať tie všetky telenovely, ktoré idú v našich televíziách. Bol totiž chorý a z postele si raz pozrel jeden diel vtedy vysielanej telenovely. Na druhý deň znovu a na tretí bol zvedavý, ako to bude pokračovať. Smial sa sám sebe, ako sa nechal namotať. 

Tak to bolo aj so mnou  so seriálom
Tisíc a jedna noc. Niekoľko začiatočných dielov mi išla telka ako kulisa pri inej práci, občas som od práce zodvihla zrak a na chvíľu sa zapozerala, potom som pokračovala v tom, čo som momentálne robila. Priznám sa, často tak trávim večery. Je mi vtedy v podstate jedno, čo ide v televízii, je mi jedno, ktorý program mám zapnutý, len nech tam nepočujem streľbu zbraní, nech nevnímam žiadne násilie. V tom okamžiku potom prepínam na inú stanicu. Násilia máme dosť v reálnom živote a v televíznom spravodajstve, nepotrebujem sa na to pozerať ešte aj vo filmoch. 

Až keď  už  išla turecká telenovela, tak ju totiž nazvali v tom článku, asi dva týždne, prišiel večer, kedy som pri telke nerobila nič, taksom si  pozrela celú časť. Zapáčila sa mi herečka, ktorá hrá hlavnú hrdinku a začínalo ma pomaly zaujímať aj na to, akú postavu vlastne hrá.  Na ďalší deň som už bola zvedavá, čo bude ďalej, teda došlo na slová môjho syna a asi dva týždne už aj ja žijem večer s hrdinami Tisíc a jednej noci.

Doteraz som tiež odsudzovala všetky telenovely. Priznám sa, zo začiatku som niektoré pozerala aj ja. Jednoduchá Mária prišla, myslím si, prvá na náš televízny trh.  Osud chudobnej krajčírky, ktorá prišla z vidieka do hlavného mesta hľadať lepší život  vtedy zaujal nielen mňa. Potom som začala pozerať ďalšiu, z ktorej si dnes už nič nepamätám, neviem, či sa náhodou nevolala Esmeralda.  Je to proste taký žáner, ktorý zabaví na  krátky čas, kým sa to vysiela a potom u väčšiny ľudí upadne do zabudnutia. Je to žáner na oddych, nie sú to projekty ťažkého psychologického kalibru.

Tisíc a jedna noc je  príbeh mladej ženy s dieťaťom.  O jej súkromí, o jej práci, o rodine, o ľuďoch okolo nej, o charakteroch a aj o tých, ktorým charakter chýba. Tak, ako je to aj naozaj v živote. V neposlednom rade ma zaujalo aj to, že to je natočené v Turecku, v krajine, ktorú som si obľúbila na mojich dvoch dovolenkách a že je to televízna tvorba krajiny, z ktorej som doteraz ešte nič nevidela.  A že je to telenovela? Nevadí, zatiaľ som na tom tak, že ju budem sledovať aj naďalej. 

A teraz sa na mňa vrhnite ako supi, mne je to jedno, ja už končím, lebo mi práve začína ďalšia časť.