piatok 25. februára 2011

Hotel Sen

Pred mnohými rokmi, keď som ešte pracovala v zahraničnom obchode, vracali sme sa s riaditeľom firmy, v ktorej som vtedy bola zamestnaná, zo služobnej cesty v Nemecku. Boli sme na veľtrhu  vo Frankfurte nad Mohanom. Môj šéf a zároveň aj majiteľ firmy, nemal veľmi dobré orientačné schopnosti. Jednak sa mi s tým pochválil sám a jednak som to mala možnosť zistiť aj sama, pretože som s ním bola na viacerých cestách v zahraničí.  Jeho nedostatky v orientácii sa prejavili aj v deň, kedy sme sa vybrali na cestu domov z Frankfurtu. Namiesto smer Bratislava  nasmeroval auto niekde na sever Nemecka. Keďže vrátiť sa z diaľnice nebýva jednoduché, kým sme to vlastne zistili a kým sme sa dostali na správny smer, stratili sme dosť času.

Ako sme sa blížili k mestu Norimberk, prišiel s návrhom, že nebudeme v noci pokračovať v ceste domov, ale že prespíme noc niekde nablízku a že  v sobotu dopoludnia  si urobíme nákupný program v tomto meste. Tak sa aj stalo. Povedali sme si, že zastavíme v prvom hoteli, ktorý budeme mať po ceste.

Jeho názov si už dnes nepamätám, ale stál na predmestí Norimberku, hneď vedľa cesty, po ktorej sme išli. Ani malý, ani veľký, taký akurát. Bol  veľmi útulný a cítili sme sa v ňom príjemne. Izby sme dostali každý na inom poschodí. Moja izba bola zariadená v odtieňoch staroružovej a bordovej, izba môjho šéfa bola v odtieňoch hnedej a bledožltej. Kúpelne ladili farebne s izbami. Boli sme z nich takí nadšení, že sme si ich išli vzájomne ukazovať a majiteľka hotela nám ukázala ešte aj jednu izbu na ďalšom poschodí. Tá bola zase ladená do zelena. Do tohto hotela som sa zamilovala na prvý pohľad. Nepáčil sa len mne, ale aj šéfovi.

Keď som prišla domov, s nadšením som opisovala hotel aj mojej rodine. Odvtedy som začala tajne snívať o tom, že raz, keď budem veľká a bohatá, vybudujem si takýto pekný rodinný hotelík. Bola som veľmi  prekvapená, keď sme raz boli s  mužom v meste a ako sme prechádzali okolo jednej zanedbanej, no kedysi určite krásnej stavby povedal, že toto by bol vhodný dom na rodinný hotel. Páčil sa mi a tiež by som si bola vedela v tomto dome predstaviť pekný malý hotel. 

Odvtedy prešlo skoro  dvadsať rokov. Všeličo sa v mojom živote zmenilo, ale spomínaný  dom chátra ešte aj dnes. Ja som si medzitým v meste vyhliadla ešte jeden, len o pár ulíc ďalej. Predstavy o vlastnom hoteli zostali len neuskutočneným snom. Nikdy som nemala toľko peňazí, aby som si mohla dovoliť kúpiť dom v centre mesta, aj keď len schátraný. Tento nedostatok som kompenzovala vo svojich myšlienkach tým, že som si hovorila - možno to nebola až taká super myšlienka, pri prevádzke hotela by som nemohla toľko cestovať, bola by som viazaná k hotelu.

No ale prečo toto vlastne píšem? Včera som prechádzala ulicou, v ktorej stojí ten môj druhý dom - adept na hotel. Dom už nechátra. Niekto  ho  kúpil, už ho aj zrekonštruoval. Síce pred ním  ešte stále stojí  stavebný výťah, no zvonku už má novú peknú zelenú fasádu. Určite budú aj jeho interiéry také pekné, aký pekný je jeho zovňajšok. Nechám sa prekvapiť, čo v mojom hoteli SEN bude.






8 komentárov:

  1. Danielko, to bylo moc krásné povídání. Překvapilo mě, že tvůj bývalý šéf, neměl orientační smysl. Většinou se toto říká o ženách a já se mezi ty, co zabloudí v první neznámé ulici, hlásím. :-)) Ten dům bude moc krásný, už teď vypadá skvěle, doufám, že nám pohlídáš, co v něm v budoucnu bude.
    Měj se, Jarka.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. @Jarka: Nechcem sa chváliť, ale ešte som nikdy a nikde nezablúdila. Dokonca aj v tú sobotu v Norimberku zaparkoval v parkovacom dome a potom nevedel cestu k nemu. Tak som mu povedala, že nech ide za mnou :-) Jasné, že sme ho našli a pochválil moje orientačné schopnosti.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Liebe Daniela,
    ...was für eine nette und rührende Geschichte!
    Schade, dass es Dir nicht möglich ist, selbst so ein schönes Hotel zu führen, ich bin sicher, Du hättest dafür wunderbare Ideen. Aber Du hast auch sicher Recht als Chefin eines Hotels hättest Du selbst keine Zeit zum Verreisen!!!
    Die Fassade des Hotels auf Deinen Bilder ist sehr prächtig geworden!
    Das Foto wo sich das Gebäude im Autolack spiegelt ist sehr gelungen!
    Ein schönes Wochenende und ganz lieben Gruß
    von Lilo

    OdpovedaťOdstrániť
  4. @Lilo: Ich bin wieder begeistert, wie du meinem Text verstehst. Liebe Lilo, sprichst du nicht zufällig slowakisch? Ich mag deine Kommentare. Guten Start ins Wochenende und liebe Grüße von mir zu dir, Daniela

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Danielko, měla jsi krásný sen, škoda, že se nenaplnil, ale tak to už v životě je, že člověk nemůže mít všechno, co si vysní. Jsem zvědavá, co v tom tvém vyhlédnutém domě bude, snad se ti podaří to zjistit a zdokumentovat.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. @babi Maňasová: Evi, pekne si to napísala. Možno ani ten môj sen nebol až natoľko silný, aby som za ním išla, v živote som musela riešiť iné veci, tak som ho zatlačila do úzadia. Ale vždy, keď som išla okolo mojich vyhliadnutých domov, som si naň spomenula. Budem sledovať, čo sa bude ďalej v zelenom dome diať.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Sklamem Ťa, vo vysnívanom dome sú nájomné byty niektoré totálne v pôvodnom stave. Fasádu a niektoré veci si mohli dovoliť, len preto, že tam dovolili vystavať podkrovné byty...

      Odstrániť
  7. To ma teší, že neznámy Róbert si urobil toľkú námahu kvôli mne. Zaregistroval sa na bloggeri, aby mi mohol napísať, čo je v tom dome, ktorý sa mi páči. Ďakujem. Naozaj ma sklamala informácia, že byty v dome zostali v pôvodnom stave. Tu sa zase potvrdilo, že to, čo dobre vyzerá navonok, nemusí byť vždy také aj vo vnútri. A je to jedno, či je to dom, výrobok alebo človek. A keď už sme pri tej téme, nedávno som videla, že sa začal rekonštruovať aj ten prvý dom, o ktorom som písala.

    OdpovedaťOdstrániť