Uplynulý víkend ponúklo naše mesto viac akcií, ja som si z nich vybrala tú, ktorá nám už niekoľko rokov predstavuje bohatstvo tradičných remesiel a folklórnych zvykov na Slovensku. Na Hviezdoslavovom námestí sa na dva dni rozložili stánky, v ktorých sa predstavovali remeselníci z rôznych regiónov Slovenska. Keďže som prišla do mesta autobusom, ktorý má konečnú pod Novým mostom, moju pozornosť hneď z príchodu upútal dlhý rad ľudí pred jedným stánkom na Rybnom námestí. Zistila som, že tam varia a samozrejme predávajú pukanské párance.
Ja som o takomto jedle ešte nikdy ani nepočula, no predpokladám, že tí, čo boli schopní vystáť ten dlhý rad vedeli, prečo tam stoja. Možno niekedy inokedy sa postavím do radu aj ja. A keď nie, tak recept na ne som si už na internete našla.
Neviem, či budem schopná vymenovať všetky remeslá, ktoré som uplynulú sobotu na námestí videla, ale pokúsim sa. Kováči, hrnčiari, rezbári, korytári, drotári, košikári, nožiari, tkáči. Z ich výrobkov si mohol vybrať každý, či už do moderného bytu, alebo na chatu, či chalupu.
Zahanbiť sa nedali pernikári s množstvom nádherne vyzdobených perníkov a u mňa bolo veľmi obdivuhodné to, že túto jemnú prácu nedokážu robiť iba ženy, ale aj muži.
Dámy si mohli vyberať medzi rôznymi ozdobami z dreva, či drôtikov. Aj keď je do veľkej noci ešte ďaleko, prišli sa predstaviť aj výrobcovia kraslíc so svojimi nádhernými kraslicami nielen zo slepačích, ale aj z husacích vajec. Do centra nášho mesta prišli aj výrobky, ktoré tu bežne človek nevidí - pastiersky riad, valašky, biče, opasky, vyšívané vesty, kožuchy.
Aj deti si mohli prísť na svoje. Množstvo hračiek z dreva, pre dievčatá handrové bábiky. Pri jednom zo stánkov som sa vrátila do svojho detstva. Mali tam hračky z dreva, podobnú som mala ako dieťa aj ja. Bol to rebrík a na tom mojom som mala kominárika. Toho ste jedným pohybom prsta dali do pohybu a zhora toho rebríka prešiel až dole.
Folklórne hudobné vystúpenia sa striedali na pódiu pred národným divadlom a ľudové hudobné nástroje - píšťaly, fujary, drumble bolo vidno medzi exponátmi v niektorých stánkoch. Tu by som nerada zabudla aj na spiežovce, na ktorých dokázal ich výrobca zahrať rôzne melódie.
Pre mňa obdivuhodné je čipkárstvo. Bolo tam niekoľko čipkárok, ktoré ste mohli vidieť tiež pri práci.
Tkáčky, ženy, ktoré vyrábajú krásne bábiky zo šúpolia, ďalšie čo vyšívajú nielen obrusy, ale aj kroje alebo maľujú obrázky na sklo. Naozaj sa na jednom námestí zišlo množstvo tradičných remesiel, ktoré sa touto akciou pripomenuli mestským ľuďom a hlavne deťom. Na dva dni sme mali v Bratislave celé Slovensko.

Budou brzy vánoce a já tady budu komentovat velikonoce ???Ale velice se mně zalíbilo to jak vy říkáte čipky, je to po našem krajka, a moc krásná, obdivuji, když to někdo umí.
OdpovedaťOdstrániť@annapos: Keď objavím nový blog, tiež napíšem komentár k staršiemu príspevku, ak ma zaujal. Takže mi to nevadí. Hovoríme aj čipky aj krajky, neviem, či je oboje spisovné. Ale ženám, ktoré to robia, sa hovorí čipkárky. Všimla som si teraz, že fotoalbum, ktorý je k tomuto článku, som už nazvala "Krajky". Ja to tiež neviem, obdivujem každého, kto to dokáže.
OdpovedaťOdstrániť@annapos: Tento článok nebol publikovaný pred Veľkou nocou, ale začiatkom septembra 2010. Bola to reportáž z víkendu, kedy sa v Bratislave predstavili ľudoví remeselníci z celého Slovenska.
OdpovedaťOdstrániť