streda, 1. septembra 2010

Víkendová Bratislava

Uplynulý víkend ponúklo naše mesto viac akcií, ja som si z nich vybrala tú, ktorá nám už niekoľko rokov  predstavuje bohatstvo tradičných remesiel a folklórnych zvykov na Slovensku. Na Hviezdoslavovom námestí sa na dva dni rozložili stánky, v ktorých sa predstavovali remeselníci z rôznych regiónov Slovenska. Keďže som prišla do mesta autobusom, ktorý má konečnú pod Novým mostom, moju pozornosť hneď z príchodu upútal dlhý rad ľudí pred jedným stánkom na Rybnom námestí. Zistila som, že tam varia a samozrejme predávajú  pukanské párance.


Ja som o takomto jedle ešte nikdy ani nepočula, no predpokladám, že tí, čo boli schopní vystáť ten dlhý rad vedeli, prečo tam stoja. Možno niekedy inokedy sa postavím do radu aj ja. A keď nie, tak recept na ne som si už na internete našla.

Neviem, či budem schopná vymenovať všetky  remeslá, ktoré som uplynulú sobotu na námestí videla, ale pokúsim sa. Kováči, hrnčiari, rezbári, korytári, drotári, košikári, nožiari, tkáči. Z ich  výrobkov si mohol vybrať každý, či už do moderného bytu, alebo na chatu, či chalupu.

  
Zahanbiť sa nedali  pernikári  s množstvom nádherne vyzdobených perníkov a u mňa bolo veľmi obdivuhodné to, že túto jemnú prácu nedokážu robiť iba ženy, ale aj muži.


Dámy si mohli vyberať medzi rôznymi  ozdobami  z dreva, či drôtikov. Aj keď je do veľkej noci ešte ďaleko, prišli sa predstaviť aj výrobcovia kraslíc  so svojimi nádhernými kraslicami nielen zo slepačích, ale aj z husacích vajec. Do centra nášho mesta prišli aj výrobky, ktoré tu bežne človek nevidí - pastiersky riad, valašky, biče, opasky, vyšívané vesty, kožuchy.


Aj deti si mohli prísť na svoje. Množstvo  hračiek z dreva, pre dievčatá handrové bábiky. Pri jednom zo stánkov som sa vrátila do svojho detstva. Mali tam  hračky z dreva, podobnú som mala ako dieťa aj ja. Bol to rebrík a na tom mojom som mala kominárika. Toho ste jedným pohybom prsta dali do pohybu a zhora toho rebríka prešiel až dole.


Folklórne  hudobné vystúpenia  sa striedali na pódiu pred národným divadlom a ľudové hudobné nástroje - píšťaly, fujary, drumble bolo vidno medzi exponátmi v niektorých stánkoch. Tu by som nerada zabudla aj na spiežovce, na ktorých dokázal ich výrobca zahrať rôzne melódie.




Pre mňa obdivuhodné je čipkárstvo. Bolo tam niekoľko  čipkárok, ktoré ste mohli vidieť tiež pri práci.



Tkáčky, ženy, ktoré vyrábajú krásne bábiky zo šúpolia, ďalšie čo vyšívajú nielen obrusy, ale aj kroje alebo maľujú obrázky na sklo. Naozaj sa na jednom námestí zišlo množstvo tradičných remesiel, ktoré sa touto akciou pripomenuli mestským ľuďom a hlavne deťom. Na dva dni sme mali v Bratislave celé Slovensko.