pondelok 20. septembra 2010

Cyklistika Neusiedler See


Trasa 705705 - powered by Bikemap 

Nepriznávam to s radosťou, ale je to tak. Som schopná iba ak do šrotu. Ešte dnes som ako dolámaná, bolia ma kríže a ani nočný spánok neodstránil úplne únavu zo včerajšieho dňa. Po necelom mesiaci, čo som skoro vôbec nebicyklovala, vybrala som sa včera na cyklotúru do Rakúska. Pôvodne bola plánovaná na 1. septembra, no vtedy som ochorela a tak som teda zostala doma. Na túto nedeľu bolo predpovedané celkom priaznivé počasie, tak sme sa rozhodli, že túru zrealizujeme.

Stretnutie bolo o 10.00 hodine pod Novým mostom. Najprv krátke rozhodovanie a určenie si cieľa. Keďže nám o pol jedenástej odchádzal vlak smerom Viedeň, rozhodli sme sa, že sa spod mosta presunieme  k petržalskej stanici a odtiaľ pôjdeme vlakom do Parndorfu. Presne o 10,34  bol odchod vlaku a o jedenástej sme už boli vystúpení z vlaku na železničnej zastávke Parndorf Ort. Odtiaľ sme sa vybrali smerom na Neusiedl am See. Hnevá ma, že som až po vystúpenie z vlaku a prejdení prvých kilometrov nič nefotila. Zabudla som. Takéto čosi sa mi často nestáva.


Do Neusiedl to bol kúsok. Prešli sme mestom a na jednej z križovatiek sme zabočili doprava a touto cestou sme sa dostali prvý raz k jazeru. Zaparkovali sme na chvíľu bicykle, prešli sme sa k vode, občerstvili sme sa a  pokračovali ďalej.


Ďalším našim cieľom bola dedina Podersdorf. Toto miesto som už poznala spred roka, kedy som tu bola aj so synom autom. Takže sme sa dlho nezdržiavali, po krátkej fotopauze sme pokračovali ďalej smerom na Illmitz. Toto už bol pre mňa nový kraj. Keďže bolo po ceste veľa zaujímavých veci, dosť často sme zastavovali a ja som len cvakala a cvakala. Pri najvyššej z vyhliadok sme si odpočinuli dlhšie, tu sme sa aj najedli a znovu sme sa vydali smerom na juh.


Do centra dediny Illmitz sme prišli niečo pred treťou hodinou. Tam sme si podľa mapy určili ďalší smer našej cesty.  Cestu domov sme tentoraz naplánovali inou trasou, než tou, ktorou sme sem prišli. Takže náš najbližší cieľ bolo mestečko Frauenkirchen. Do odchodu vlaku, ktorým sme sa chceli vrátiť, sme ma čas asi dve a pol hodiny. Nemali sme sa vrátiť až do Parndorfu, ale pôvodne sme chceli do vlaku nastúpiť v Gattendorfe. No tu nastali pre mňa ťažké chvíle. Doteraz bola cesta v úplnej pohode, nemala som pocit, že ma posúva nejaký vietor vpred, no necítila som ani protivietor. A zrazu tu, na otvorenom priestranstve, na ceste, po ktorej sem-tam prešlo aj nejaké auto, začal fúkať protivietor. Nenávidím ho! Takže úsek po mestečko Frauenkirchen bol pre mňa utrpením.


Keď sme prešli toto mesto, už nám bolo jasné, že náš vlak sa nám asi nepodarí stihnúť. Tak sme zmenili cieľ našej cesty a dali sme sa znovu smerom na Neusiedl am See a odtiaľ sme už išli po tej istej trase, akou sme aj prišli. No ani toto nám nepomohlo. Cyklistické cesty viedli dosť divným cik-cakovým spôsobom. Najprv hore do vinohradov, potom zase dole a znovu hore. Na jednom úseku sme si chceli týchto stúpaní ušetriť a skúsili sme ísť mimo vyznačenej cesty. Ale zbytočne, museli sme sa vrátiť. Ja som už šliapala z posledných síl, ani neviem, či to bolo zo zotrvačnosti. Boleli ma kríže, zadok a mala som toho plné zuby. Do smiechu mi teda vôbec nebolo.

Pôvodný vlak, na ktorý sme chceli ísť, sme zmeškali, tak sme prišli už v pokojnom tempe na stanicu k ďalšiemu vlaku, ktorý mal mať odchod o hodinu. No dobre čítate. Mal mať. Ale bola nedeľa a my sme mali k dispozícii cestovný poriadok na bežný pracovný deň. (vďaka aj tomu, že sme vôbec nejaký mali). Tak sme  na zastávke Parndorf Ort strávili dve a pol hodiny čakania na vlak do Bratislavy. V duchu som si viackrát položila otázka, či by sme sa nemali pustiť domov na bicykloch, no moja vyčerpanosť mi zakaždým odpovedala, že nie.


Na záver.
Možno by som včerajšiu túru zvládla oveľa lepšie, keby som ju nebola absolvovala  po skoro mesačnej abstinencii bicyklovania. Možno by sme boli plánovaný vlak stihli, keby som sa nebola toľko zdržiavala fotografovaním. No potom by som nemala toľko  FOTOGRAFIÍ z mojej ďalšej rakúskej túry.
Celkom som včera urobila 85 km.


Tento článok a mnoho nových nájdete na novom súhrnnom cyklistikom blogu

Na cestách s Kellysom

Ste tam všetci vítaní!