pondelok, 6. septembra 2010

Ako môže skončiť jedna škola

Keď sme sa pred mnohými rokmi nasťahovali do Petržalky, bol tu problém nielen s detskými jaslami a škôlkami, ale aj školami. Skoro do každého bytu sa sťahovala mladá rodina s jedným až dvomi deťmi. Takže okrem bytov  sa tu postavilo aj množstvo školských zariadení. O tom, že  moje deti museli chodiť do jasličiek či škôlky do tých najvzdialenejších končín mesta, sa teraz nechcem rozpisovať. No spomeniem len toľko, že sme denne cestovali najprv do Karlovej Vsi a potom na Ostredky.
Keď starší syn dorástol do veku prváčika, nedostali sme pre neho školu, na ktorú vidíme z okien nášho bytu, ktorá je vzdialená od nás maximálne 100 metrov, ale z nejakej  úradníckej stoličky bol pridelený na školu, vzdialenú asi kilometer od nášho domu. Až od druhého ročníka sa nám ho podarilo preložiť do školy, ktorú máme v blízkosti nášho domu.  Dnes je problém úplne opačný, detí tu je málo, takže školské zariadenia nemajú dosť detí, preto sa rušia a budovy dostávajú nový účel. Alebo len chátrajú. Na toto všetko som si spomenula dnes, keď som v rámci prechádzky išla aj okolo školy, v ktorej sedával môj starší syn ako prváčik. Bola som dosť šokovaná, ako môže skončiť jedna škola. Aj takto:

Pod takýmto zámkom je zamknutý areál školy.
Na moje prekvapenie budova nie je prázdna, je v nej funkčná vrátnica, cez ktorú sa vchádza do zubnej ambulancie.
Len si treba dávať pozor na schátrané schody. Oznam o tom visí aj na dverách,
ale ten je tam podľa mňa už neskoro. Ten, kto ho číta, má už schody za sebou.
Neviem, prečo boli potrebné ďalšie nátery na pôvodných obkladoch.
V okne s rozbitým sklom je oznam k voľbám. Ku ktorým? To netuším.
Rozbitých okien je viac...

Aby ste vedeli, kde taká škola je.
Kuk do školskej záhrady. Strašný pohľad.