štvrtok 25. novembra 2010

Pre vás, čo ma navštevujete

Blogerov, či ľudí, ktorí si založili svoje vlastné  webové stránky, na ktorých zdieľajú  s verejnosťou svoje zážitky formou denníčkov alebo fotografií, je už dnes strašne veľa. Aj ja som sa pred niekoľkými rokmi rozhodla, že sa  takúto stránku  pokúsim vytvoriť.


Mala som mailové konto na jednom z celosvetových serverov a tento  ponúkal možnosť vytvoriť si vlastný blog i vlastnú stránku. Priznám sa, začiatky neboli pre mňa ľahké.  Jazyk, v ktorom boli  v tom čase k dispozícii návody na tvorbu týchto stránok, neovládam. Po prvom neúspešnom pokuse som to na istý čas vzdala a po nejakom čase som to začala skúšať na inom portáli. Ani tam to nebolo o nič jednoduchšie. Problém bol ten istý, moja jazyková neschopnosť.  Lenže v tom čase som už mala aj iný dôvod, prečo takú stránku chcem. Mojej sestre mala vyjsť prvá kniha a ja som jej chcela prostredníctvom mojej stránky urobiť aspoň maličkú reklamu.


Tak som sa do toho znovu s vervou pustila a tentoraz aj s úspešným výsledkom.  Písal sa október 2007 a vtedy vznikla  prvá podoba mojej stránky ZRKADLENIE s prvým článkom. Moja radosť z toho, že som to nakoniec zvládla sama, bola preveliká. Celkom ma to chytilo a postupne som sa zlepšovala. Naučila som sa vkladať fotky, videá, dokázala som meniť vzhľad mojej stránky. Pomohlo mi k tomu nakúkanie k podobne postihnutým ľuďom. Vtedy som zistila, že u nás na Slovensku je takáto zábavka naozaj len v plienkach,  venuje sa jej len veľmi málo ľudí. Na rozdiel od situácie v Čechách, kde tomu neprepadli len mladí, ale aj mnohí ľudia v mojom veku. A to ma naďalej povzbudzovalo. 




Klikala som na rôzne stránky. Niektoré boli denníky, niektoré zhŕňali rôzne informácie a fotografie z internetu, veľa bolo takých, na ktorých boli len fotografie. Ja som sa snažila písať svoje vlastné kratučké texty a vkladať aj vlastné fotky. Keď som natrafila na nejakú  zaujímavú stránku, nechala som jej majiteľovi odkaz,
či  komentár.


A tu som vlastne pri koreni toho, o čom chcem dnes písať. Čo si myslíte, je slušné, keď napíše úplne cudzí človek odkaz, či komentár na stránku niekoho, o ktorom majiteľ stránky dovtedy vôbec netušil? Je slušné, keď mu potom  dotyčný poďakuje a nechá odkaz? Alebo je lepšie prejsť cez  stránky, ktoré vás niečím zaujali bez zanechania odkazu? Čo si myslíte o tých, čo komentáre na svojich stránkach ignorujú? Majú síce na svojich stránkach možnosť komentárov, ale nikdy nikomu za ne nepoďakujú, nereagujú na ne.  Ľudia sú rôzni. A rôzne sa správajú aj na internete.


Akú mám ja skúsenosť? Tiež rôznu. Vďaka prvej vlastnej stránke som si našla prostredníctvom internetu nové priateľky a priateľov, dokonca aj v zahraničí, s ktorými som stále v písomnom kontakte, s niektorými už aj v osobnom, prípadne telefonickom. No bolo veľa ľudí takých, ktorí na môj komentár, prípadne viaceré komentáre, vôbec nereagovali. Niektorí aspoň zo zvedavosti nazreli  na tú moju stránku, no sú aj takí,  čo ich autor odkazu vôbec nezaujímal. Ich stránka je ich svetom a žiaden iný pre nich neexistuje.  Opačne to bolo doteraz tak, že som sa snažila každému  autorovi komentárov  (aj anonymnému) odpovedať. Keď už nijako ináč, aspoň slovíčkom ďakujem.


Je logické, že keď je niekto ochotný ísť s kožou na verejný trh, že čaká aj reakcie verejnosti. Preto by ma potešilo, keby ste, milí návštevníci mojich stránok, nechali občas nejaké slovíčko o tom, že ste tu boli a či sa vám niečo páči, ale aj to, čo sa vám nepozdáva. Že chodíte, to viem z mojich počítadiel. Vaša reakcia, pokojne aj kritická, by ma potešila.


6 komentárov:

  1. ... komentár k úvahe o komentároch. Páči sa mi Tvoja vytrvalosť ako ( a aké) robíš tie fotky a uverejňuješ ich. Skoro denne ich sledujem. Zrejme máš aj dar písomného prejavu lebo aj texty sú výstižné. Aj ja si možno všímam tie isté veci okolo seba, ibaže bez fotoaparátu a bez písania - iba tak pre seba. Ja som objavila vymoženosti internetu v roku 2001 cez ICQ (mala som vtedy 55 rokov). Brala som to vtedy tak, akoby som sa s ľuďmi stretávala osobne. Priamo, úprimne... žial som sa veľakrát sklamala (rovnako ako naživo). Držím Ti palce a prajem Ti veľa pekných a príjemných zážitkov .

    OdpovedaťOdstrániť
  2. @Judita: Ďakujem za komentár. Áno, súhlasím s tebou. Veď píšem, že ľudia sú rôzni a tak, ako sa rôzne prejavujú v reálnom živote, tak isto sa prejavia aj na internete. Ja nie som až taká stará harcovníčka na internete. Zdá sa mi, že to bolo v roku 2003, keď som si založila prvé mailové konto a zaregistrovala sa na prvej webovej stránke. Samozrejme, všetko pod dohľadom mojich synov, ktorí písali so mnou ešte aj prvé RP na pokeci :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Čítam ten článok už x-tý raz. Najprv som čakala, akú bude mať odozvu. Vieš, písať o tom, že by si chcela, aby Ti tu ľudia zanechávali komentáre, je dosť kontraproduktívne. Môže to mať úplne opačný efekt.
    A tiež spomínať v článku, že vieš o návštevách vďaka počítadlám... To každý vie a vidí, že je jeho vstup zaevidovaný.
    A teraz k tomu, prečo tu tie komentáre nie sú - môj laický názor.
    1. "Zapadla" si do "zlej" komunity. Väčšinou sa blogeri navštevujú navzájom - ja som na píše.cz a spol., tak sa väčšinou stretávame odtiaľ. Jasne, mám známych aj inde. Navštívil ma niekto z blog.cz, mrkla som, zaujal ma ten dotyčný, neskôr aj zopár ľudí okolo... Stáva sa, že od týchto známych vedie pavučinka na ďalšie a ďalšie blogy a mnohé sú veľmi zaujímavé. Ale uvedomujem si, že nemôžem zvládať také kvantum pravidelne čítať. A zaskočiť len tak občas a zanechať komentár a tešiť sa a čakať, že dotyčný oplatí moju návštevu - hm, tak to mi nesedí. Čudujem sa, že Ti tu nepíšu "kolegovia" z tejto komunity.
    2. Zamysli sa, kto Ti sem chodí a prečo? Možno, vo väčšine prípadov, sa sem dostanú pomocou vyhľadávačov. Mrknú a odídu.
    To môžem potvrdiť, moje zdroje mi o tom vypovedajú svoje.
    3. Skús sa poobzerať po slovenských doménach.
    4. Pridávanie komentára je u Teba dosť zložité, zdĺhavé. A o krkolomnom písaní komentárov na druhom blogu - mojich 365 - ani nehovorím. Jeden čas to ani neišlo.
    A chýba tu nejaké prepojenie. Ja dostávam komentáre do mejlov, aj na iných systémoch to je. A nielen z vlastného blogu, ale aj z ostatných, kde sa prihlásim.
    Ešte k Tvojej otázke v článku:
    Je podľa mňa slušné na komentár na svojom blogu zareagovať, prípadne oplatiť návštevu. Ale nemôžeš čakať, že sa všetci takto slovení budú vracať a písať.
    Možno majú tých netových známych veľa, možno ich to tu nezaujíma, možno...
    Ani ja nemám všetkých, čo navštevujem, v odkazoch na blogu. Mám dlhočizný zoznam v záložkách.

    Ešte niečo k mojim začiatkom:
    Ja som začínala s webovými stránkami v marci 2007. Na e-stránkach a webgardene. Hoci som mala dosť kamarátok aj zo Slovenska, aj z Čiech, komentáre by som mohla za celý rok spočítať na prstoch jednej ruky.
    Nikoho písanie nezaujímalo, len vleteli s pozdravom do návštevnej knihy - ahoj a papa...
    Prešla som na sblog.cz, potom aj na blog.cz, ale nenašla som tú správnu skupinu, ktorú by zaujalo moje písanie.
    Až som vďaka jednej priateľke objavila vo februári 2008 práve píše.cz. Aj tam chvíľu trvalo, kým som sa udomácnila a zapadla do tej party, v ktorej som stále.

    Prepáč, že som sa tak rozpísala a že som nereagovala skôr. Nemala som náladu, nepísala som komentáre ani na tých mojich najobľúbenejších.
    Prajem Ti veľa trpezlivosti, veľa návštevníkov, hlavne tých komentujúcich. Ale asi ich je treba naďalej hľadať.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. @skaut68: Som rada, že si sa rozpísala. Tí, ktorým som adresovala tento článok, sa aj tak neozvú. Písala som to konkrétnym ľuďom. Takým, ktorým som nechala niekoľko komentárov, ale ktorí sa správajú tak, ako píšem. (Nesprávajú sa tak len voči mne, to je ich všeobecné správanie.) Poznám blogerov, ktorým chodí na ich stránky množstvo ľudí, keďže ich blogy sú naozaj veľmi zaujímavé. Pritom si tam ľudia komentovanie nemýlia so súkromnou poštou, čo som si všimla na iných blogoch. Autorky - sú to zväčša ženy, sú schopné reagovať na všetky komentáre, aj keď ich majú veľa. Nepredstavujem si, že to musí byť zvlášť odpoveď pre každého, kto tam nechá odkaz. Čo sa mojich návštev týka, ak by išlo len o takých návštevníkov, ktorí mi chodia cez vyhľadávače, to je jasné. Príde, našiel čo hľadá a odíde. No ja vidím pravidelné opakovanie sa niektorých IP adries. Takže o tom to bolo. A potom poznám aj takých ľudí, dokonca osobne, ktorí nekliknú ani za svet. A to je už na zamyslenie. Pôvodne som vôbec na mojej stránke nechcela písať žiadne úvahy, nič moc o mojich vlastných súkromných myšlienkach, ale občas mi to nedá.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Aj u mňa sa opakujú IP adresy. Každý deň. Administratívny systém, ktorý využívam, ponúka niekoľko jednoduchých počítadiel. Môžeš si zvoliť, či Ti má počítať každý vstup na blog, alebo len jeden z tej istej IP-čky za 24 hodín. Ja som si zvolila ten jeden za deň. Ale ešte jedno počítadlo zaznamenáva vstupy na blog. Tam vidím IP-čky, odkiaľ kto prišiel, čo hľadal, aký má prehliadač, OS - to vidíš aj Ty u seba - a iné veci. Toto počítadlo som si dala na blog až po roku jeho písania. Dôvodom boli istí ľudia, ktorí ma začali "navštevovať" a terorizovať. Nebola som jedinou a ani prvou ich obeťou. Ich vyčíňanie bolo tak hrozné, že to už zaváňalo trestným oznámením. Ale na to som nemala kedy, vydávala sa nám dcéra. Tento rok však na nich predsa len došlo a boli riešení políciou.
    Inak to počítadlo nesledujem, nemám prečo. Kto chce, ma osloví, kto nie, nie.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. @skaut68: Takže nakoniec môžem byť vôbec rada, že ma tu zatiaľ niekto takým spôsobom neobťažuje. Máme to isté počítadlo, takže by nám to malo ukazovať rovnako, lebo som tam nenašla žiadne nastavenia, kde by som si mohla nastaviť, aby mi ukázalo jednu IP adresu iba raz za deň. Ukazuje mi tam všetky prihlásenia. Ale potom mám ďalšie počítadlo, kde mi počíta každú adresu len raz za deň - to je to s tými vlajočkami štátov. Ja som v predošlom komentári myslela na opakované návštevy tých istých IP adries počas celého sledovania. Väčšinou si tie počítadla ľudia dávajú na stránky preto, že ich aj sledujú. Potom tam ani nemusia byť. Ja som začala počítať 31.3.2010.

    OdpovedaťOdstrániť