štvrtok, 4. novembra 2010

Štvrtok štvrtého novembra

Ráno budíček o 6,15. Potrebovala som si privstať, keďže som bola na 8,30  objednaná na preventívku u zubára. V poslednej dobe nemám raňajší tréning s chystaním sa za povinnosťami, radšej som si nechala dostatočnú rezervu. Aj tak som k zubárovi doklusala len nejakú minútku pred objednaným časom. V čakárni sme boli dvaja, obaja sme boli objednaní na ten istý čas. Mňa zavolala sestrička ako prvú, hoci mladý muž tam prišiel skôr. Zubárovi som radšej neprezradila, že mám občas citlivé zuby po zjedení sladkého, prípadne chladného jedla. Nechce sa mi teraz chodiť k zubárovi, ani ho nemám z čoho platiť. Cítim to práve na zuboch, na ktoré mi robil pred časom nové keramické korunky.

Podľa predpovede  malo byť dnes krásne počasie a také aj naozaj bolo. Príjemne teplo, bezvetrie, svietilo aj slnko. Keď som si včera večer pozerala predpoveď počasia, rozmýšľala som nad dvomi alternatívami, ako dnes strávim deň. O deviatej mi išiel z hlavnej stanice vlak do Viedne, uvažovala som, či by som ho od zubára stihla. Môj zubár je od hlavnej stanice vzdialený len dve zastávky električkou. Keďže som nechcela riskovať a neskorší vlak som už použiť nechcela, vymyslela som druhú alternatívu. A tou bola prechádzka s fotoaparátom po Bratislave.

Ako prvý cieľ som si nakoniec stanovila predsa len tú hlavnú stanicu. Prišla som tam v čase, kedy vlak do Viedne stál  ešte stále na nástupišti. Nevadí, Viedeň zrealizujem inokedy.  Čo-to som pofotila pred stanicou, vo vestibule aj na nástupištiach. Zo stanice som sa vybrala Hlbokou ulicou na Kalváriu. Tu som bola doteraz len raz a keďže sme ešte stále v tom dušičkovom čase, tak sa mi to zdal celkom dobrý nápad, aby som tam išla. Z Kalvárie do Horského parku a odtiaľ na Slavín. Zo Slavína som sa do mesta dostala ulicami, po ktorých som ešte nikdy doteraz nešla. Zaujali ma vily, ktoré stoja v tejto časti mesta. Je dobre, že nechodievam tade častejšie.  Aspoň ma netrápi,  kto v tých krásnych domoch býva. Je na škodu, že väčšina z nich by potrebovala zrenovovať, ale majitelia asi nemajú peniaze.

Cestou z Horského parku na Slavín som niekde stúpila do h...a (psieho). Nehovorí sa náhodou, že komu sa tak stane, bude mať šťastie? Mne sa táto povera nesplnila. V meste som zistila, že som niekde stratila šatku, ktorú som mala na krku. Ešte sa mi nikdy nič podobné nestalo, na veci si dávam pozor. Je mi to ľúto, lebo bola pekná a veľmi pasovala k veciam - bunde a aj ku svetru, ktoré som dnes mala oblečené.

Dnes som ani nevarila, na obed som si v Tescu kúpila parené buchty s jahodovým džemom. Dve som zbodla hneď, ako som prišla domov. Teraz by som mala niečo robiť, ale keďže ma strašne bolia kríže, to je dôvod, prečo už dnes nič robiť nebudem. Pekný deň sa chýli ku koncu, slnko je už kdesi za petržalskými panelákmi, ba možno aj schované za mrakmi. Zapadnúť za obzor by malo až o 17,25 hodine. Takže v tejto chvíli je to viac ako o hodinu.

Hlavná stanica v Bratislave. Hanba nielen nášho mesta, ale aj celého Slovenska.

Pohľad na Pražskú ulicu a televíznu vežu na Kamzíku

Kalvária

Horáreň v Horskom parku

Slavín

Slavín detail

Deň končí