nedeľa, 30. mája 2010

Posmievačik


- Can you help us? We would like to know where is this statue.
- Unfortunately, I don´t know that statue. Where it should be?
- On Panska street.
- I´m sorry, we are on Panska street, but I really  don´t know where that statue is. 



Približne takýto dialóg sa odohral ešte niekedy koncom zimy, keď som sa raz ponáhľala vybaviť niečo v meste u bývalého zamestnávateľa. Pred Bibianou ma zastavili dvaja mladí ľudia, jeden z nich držal v ruke stránku formátu A5 z nejakého časopisu. Musela som si pretrieť oči, aby som vôbec poriadne videla, čo je na obrázku, pretože som si z kabelky nevytiahla okuliare. Ale ani to mi nepomohlo, vôbec som sošku , ktorá bola na obrázku, nepoznala. Po tom, čo som im bohužiaľ nevedela poradiť, som sa cítila sama pred sebou dosť trápne. Čo som to za Bratislavčanku, keď neviem poradiť turistovi? Ako som prechádzala spomínanou ulicou, snažila som sa mať oči otvorené dokorán, no tú sošku, ktorej fotografia bola na tej vytrhnutej stránke, som nikde neobjavila.


Po príchode domov som to konzultovala so synmi. Mladší mi povedal, že niekde na Panskej naozaj nejaká soška asi bude, lebo sa tam na jednom mieste zvyknú zhromažďovať turistické skupiny vedené svojimi sprievodcami.  Googliť sme začali od názvu ulice, keďže sme meno sošky nevedeli. A bolo to naozaj tak, lebo aj ja som si zrazu spomenula, že cestou domov z práce som veľakrát musela obchádzať skupinky turistov, ktoré sa na tomto mieste zoskupovali. Prečo ma nikdy nenapadlo zaujímať sa o to, kvôli čomu  tam stoja? Na internete sme fotografiu spomínanej sošky našli a dozvedeli sme sa aj to, prečo tam tá soška vlastne je.

Vo výklenku na fasáde klasicistického domu z polovice 19. storočia – Panská 29, je soška čupiaceho chlapca. Chlapcovi, ktorý sa škodoradostne smeje, prischla prezývka Posmievačik. Viaže sa k nemu povesť o krásnej Prešporčanke, ktorá sa nevedela rozhodnúť medzi dvomi nápadníkmi, preto vyhlásila, že sa vydá za toho, kto rýchlejšie postaví dom. Obaja mládenci začali horúčkovito stavať na parcelách stojacich oproti sebe. Víťaz získal nevestu a do výklenku svojho domu posadil Posmievačika, aby sa stále vysmieval susedovi za prehru. Niektorí obyvatelia mesta však tvrdia, že je to ten chlapec, ktorý tak veľmi chcel vidieť korunovačný sprievod, že naň pozeral dokonca aj z nočníka, na ktorom práve sedel. Iní hovoria, že sa chlapec pozerá, či už opadla voda po povodni, podľa ďalších ukazuje lodníkom, kadiaľ majú ísť do štvrte ľahkých žien – Vydrice. Ďalšie vysvetlenie hovorí, že osadenie sošky na dome bolo zámerom jeho vlastníka zosmiešniť vlastníka susedného domu, ktorý špehoval okoloidúcich na ulici cez malé arkierové okno.
Môžete si teda vybrať. Mne sa najviac pozdáva tá verzia s nočníkom :-) Veď sa pozrite na postoj toho chlapca.

So zámerom odfotiť si sošku, som sa do mesta vybrala potom viackrát. No nikdy sa mi fotografie nepodarili tak, aby som s nimi bola spokojná. Raz bolo v ulici málo svetla, inokedy zase príliš. Nakoniec som si nejaké nechala a tu je jedna aj pre vás.