pondelok, 3. mája 2010

Čo mi na dnes povedali hviezdy

"Ak život nezačnete brať dosť vážne môžu vzniknúť vo vašom živote značné problémy. Pozrite sa realite do očí a nevyhýbajte sa povinnostiam. Veľké finančné rozhodnutia radšej odložte a snažte sa byť opatrnejší."

Už som niekoľko dní ignorovala môj horoskop, ktorý som si nechala z jedného  portálu posielať do mojej mailovej schránky. Horoskop mi chodí denne už niekoľko rokov, no v poslednej dobe som to robila tak, že som raz za čas neotvorenú poštu poslala rovno do koša. Dosť ma na tých horoskopoch okrem ich gramatickej stránky totiž štvalo (aj ten dnešný som skopírovala presne aj s chýbajúcou čiarkou v prvej vete) , keď mi tam vypisovali, že dnes zažijem niečo fantastické s partnerom, že dnes budem mať zase úspech v práci a podobné kraviny. Ešte aj mama mi pred pár dňami do telefónu citovala slová nejakého horoskopu a vybehla som na ňu s výčitkou, že prečo číta také blbosti .(Zase v ňom bolo o partnerovi).


Pred chvíľou som sa rozhodla urobiť poriadok v mojej pošte a tak som klikla na najčerstvejší mail, bol to mail s dnešným horoskopom. No a je tam tá výstraha, že neberiem život dosť vážne. Hm, asi by som sa mala konečne nad sebou zamyslieť. Po krátkej úvahe som si dnešný horoskop  vysvetlila tak, že nehľadám dosť aktívne prácu (každý horoskop sa dá vysvetliť po svojom, tak, ako chceme my, no nie?). Veď nedávno mi aj jedna z mojich expríbuzných povedala, že nerobím dosť pre to, aby som si robotu našla. Vraj by som mala chodiť osobne po firmách a už by som tak určite nejaké miesto našla. Skoro ma porazilo, keď som to počula. Sorry, čítala, lebo sme sa bavili na túto tému na pokeci. Dokázala som si veľmi živo predstaviť, ako sedím v nejakej firme, neviem kde mi hlava stojí od roboty a každú chvíľu príde z ulice záujemca o prácu. Viem, o čom hovorím, pretože som pred dávnymi rokmi také čosi už zažila. Áno, ale v opačnom garde. Nehľadala som vtedy prácu ja, ale za mnou chodili tí z ulice. Firma, kde som vtedy pracovala, nemala žiaden inzerát , nehľadala novú pracovnú silu, no keďže sa do nej dalo dosť ľahko vojsť z ulice, tak sa tam dosť často záujemcovia o prácu zastavili. Moja kancelária bola hneď na prízemí, neunúvali sa ani chodiť za majiteľom firmy, či za sekretárkou na poschodie, zaklopali na prvé dvere. Dobre ma to otravovalo. No a teraz by som to mala robiť ja? Nerviť ľudí, ktorí sedia v tých neznámych firmách? Myslím si, že to je úplne šialený nápad. Alebo nie?...

Veľké finančné rozhodnutia sa v dohľadnej dobe nechystám robiť žiadne. Stačilo. Pred rokom som rekonštruovala kúpeľňu, predtým som vymenila od podlahy obývačku, takže nateraz stačilo.  Dosť bolo neplánovaných výdavkov, keď som za posledný polrok musela kúpiť nový počítač, telku a naposledy práčku. Ináč, keby už o to išlo, ja by som si dokázala nájsť dôvod, ako by som minula peniaze, keby som ich mala. Presnejšie, keby som mala zbytočné peniaze. Ale tie nemám. Keďže netuším, kedy sa mi prácu podarí nájsť, kedy budem mať zase nejaký príjem, všetky moje sny odkladám nevybavené. Ale keď ten deň D nastane, potom ma zase nezastaví nič pred veľkými finančnými rozhodnutiami.  Nebudem na to potrebovať ani horoskop.