sobota 22. mája 2010

Dúhový pochod

Ráno sme sa v Bratislave prebudili do slnečného dňa, ale v priebehu dňa sa počasie často menilo. Okolo obeda sa rozfúkal  nepríjemný vietor a vyzeralo to tak, že prinesie aj dážď. Nevedela som sa rozhodnúť, či ísť niekde von, alebo zostať doma. Najprv som si po obede na chvíľu zdriemla, medzitým sa počasie zase vyjasnilo a okolo štvrtej som sa  vybrala do mesta. Na hrad. Tam sa tento víkend koná festival jedla.

No keď som pod Novým mostom vystúpila z autobusu, moje kroky neviedli na hrad, ale tam, kde bolo množstvo ľudí a policajtov. Na Hviezdoslavove námestie. Uvedomila som si, že dnes je ten deň, kedy sa v našom meste  koná už dlho avizovaá akcia -  Rainbow PRIDE Bratislava 2010.  Išlo o pochod za ľudské práva neheterosexuálnych ľudí. Na tribúne, ktorá bola postavená na námestí, prebiehalo práve vystúpenie nejakej speváčky. Zdalo sa mi, že na námestí bolo viac policajtov ako civilov. Až z neskorších večerných správ som sa dozvedela, že nakoniec naša polícia zlyhala, pretože došlo k stretu gejov a lesbičiek s extrémistami. Títo svoje zhromaždenie nemali nahlásené, tým pádom ani povolené. Do davu ľudí vraj hádzali kamene a dymovnice. Ja som medzi ľuďmi na námestí nevidela  nikoho v tangáčoch, nikoho s obnaženými genitáliami, nikto sa tam nesprával výstredne, nikto svojím správaním nepohoršoval okolostojacich. Aspoň tak to vyzeralo počas tej chvíle, ktorú som na námestí strávila.


Keď som sa už chcela vrátiť späť smerom k Novému mostu a ísť za svojím pôvodným cieľom, videla som, ako sa viacerí policajti rozbehli smerom k mostu. To som pridala aj ja do kroku. Tu sa práve odohrával stret extrémistov s políciou. Nevedela som, ako sa mám dostať k hradu, pretože priechod z  námestia k Dómu bol zatarasený policajtami, ktorí do tohto priestoru vytlačili demonštrujúcich proti lesbám a gejom.  Tak som sa teda zahrala na fotoreportéra a nafotila som pár záberov z akcie, akú som za svojho života ešte nikdy naživo nezažila.

Po utíšení situácie som sa nakoniec pomedzi dav demonštrujúcich dostala až na schody vedúce k hradu.
Z hradu som potom videla, ako sa sprievod lesieb a gayov vydal po moste na petržalskú stranu Dunaja, na Tyršovo nábrežie.

 Čo by som chcela k celej tejto akcii dodať? Sexualita je veľmi dôležitou, nie však jedinou stránkou života osobnosti. Na Slovensku ešte asi potrvá dosť dlho, kým budú ľudia brať tých, čo cítia sexuálne ináč, za seberovných, za normálnych ľudí.

2 komentáre:

  1. No, na takéto akcie sme nezrelí, aj keď sa radíme k Európskym veľkomestám...:-(
    Ale keď nad tým rozmýšľam, ani ja by som na takú akciu nešla... Nechápem tie pochody...Sexuálna orientácia je podľa mňa každého osobná a intímna vec, podobne, ako vierovyznanie... Načo to trúbiť do sveta?
    Mimochodom, nemala si strach z tých policajtov??
    Q

    OdpovedaťOdstrániť
  2. - k európskym veľkomestám máme veľmi ďaleko
    - máš pravdu, sme nezrelí, práve preto treba hovoriť aj o týchto veciach
    - za sexuálnu orientáciu považujeme aj heterosexualitu, nepoznám človeka, ktorý by ju utajoval
    - áno, človek by nemal byť diskriminovaný ani podľa vierovyznania. Väčšina veriacich sa so svojím vierovyznaním netají. Chodia verejne do kostolov, zúčastňujú sa verejných pútí a podobných akcií a dokonca im my všetci financujeme tieto ich činnosti.
    - dajme každému právo na slobodu prejavu názoru, právo na slobodu slova, len to nerobme spôsobom, ktorý predviedla včera tá druhá skupina.
    Je to téma na dlhú diskusiu.
    Strach som nemala, lebo tým akčnejším miestam som sa radšej vyhla.
    Som rada, že si mi napísala komentár.

    OdpovedaťOdstrániť