streda 12. mája 2010

Cyklistika do Schlosshofu

Možno si ešte pamätáte, keď som tu niekedy v januári písala, že som bola na veľtrhu cestovného ruchu a že som sa tam zamerala na miesta v mojom okolí, na ktoré by som sa mohla vydať na bicykli. Jedným z tých miest, ktoré som si naplánovala navštíviť, bol rakúsky zámok Schlosshof s jeho nádherným rozľahlým parkom.


Hoci som termín môjho výletu trošku doplietla, nakoniec všetko dobre dopadlo a s viac ako hodinovým oneskorením som sa dopravila na dohodnuté miesto. Počasie bolo nádherné, aj keď fúkal vietor, bez ktorého by som sa bola radšej zaobišla.
V dedine Wolfsthal, prvej za slovensko-rakúskou hranicou, sme sa vydali po cyklistickom chodníku, ktorý nás mal priviezť do Hainburgu. No asi sme niekde niečo prehliadli, lebo namiesto na cyklistický chodník sme sa dostali do nejakého lesa a po dlhšej jazde sme došli až k Dunaju. Trvalo dosť dlho, kým sme sa odtiaľ vymotali. Prechádzali sme okolo golfového ihriska v Hainburgu a to som už vedela, že sme nezablúdili a že sa do Hainburgu predsa dostaneme. Tam sme na benzínke dofúkali moje kolesá a šliapali sme ďalej. Po moste sme prešli na druhú stranu a odtiaľ nás už značky doviedli až do Schlosshofu. 
 
Bolo práve niečo po druhej, takže sme už nestihli prehliadku zámku s výkladom (čo mi ale vôbec nevadilo). Vybrali sme sa pozrieť park a priľahlé pozemky, kde boli v ohradách rôzne zvieratá. Až potom sme si pozreli aj interiér zámku. Je to tam všetko krásne zrekonštruované, len na jednu miestnosť, ktorá je asi zámerne ponechaná v pôvodnom stave. Tak to bol veru veľký rozdiel. 

Po prehliadke zámku sme navštívili reštauráciu v blízkosti, kde sme sa najedli a nasýtení sme sa vybrali na cestu domov. Tu nás po chvíli zastihol dážď, takže sme sa chvíľku schovávali pod nejakými kríkmi. Bola to len taká krátka spŕška. Druhá nás zastihla zase až v Hainburgu, to už dážď trval trošku dlhšie.  Nevadí, ani zmoknutie neskazilo nádherný dojem z celého dňa. 
Musím ešte priznať, že tento výlet bol dosť nad moje sily. Doteraz som takú dlhú trasu ešte nerobila a dalo mi to veru celkom zabrať, aby som ju zvládla. Chýba mi tréning. Nielen cyklistický, ale aj iné pohybové aktivity, prostredníctvom ktorých by som zpevnila moje lenivé stehná... Budem sa musieť polepšiť. Večer som povedala, že minimálne mesiac nechcem bicykel ani vidieť. Uvidím, ako dlho ma toto predsavzatie bude držať.


F O T O



Tento článok a mnoho nových nájdete na novom súhrnnom cyklistikom blogu

Na cestách s Kellysom

Ste tam všetci vítaní!