štvrtok 4. marca 2010

Paparazzi

V jedno  skoré zimné ráno – ešte bola tma - som sa Laurinskou ulicou blížila k budove môjho pracoviska. Keď som už bola neďaleko cieľa, uvedomila som si, že spoza rohu vedľajšej budovy vykúka nejaký muž a zdalo sa mi, že niekoho sleduje. Lenže nemal koho, po ulici som v tej chvíli kráčala sama. Ako som tú postavu minula, ešte raz som sa obzrela, aby som videla,  čo tam ten človek robí. Bol to muž a v rukách držal fotoaparát s velikánskym objektívom. Naozaj  niekoho sledoval. Až vtedy som si uvedomila, že to nie je živý tvor, ale socha. Kde sa tu vzala? Veď som tu včera žiadnu sochu nevidela? Pýtala som sa sama seba. Vo chvíli, keď som sa ešte raz obzrela, počula som, ako sa niekto smeje. V pasáži oproti tohto domu sa schovávali dvaja živí muži a pravdepodobne sledovali reakcie okoloidúcich ľudí. Na mne sa dobre zabávali.


Odvtedy stojí na rohu Laurinskej a Radničnej ulice socha Paparazziho, ktorá sa stala ďalšou turistickou atrakciou Bratislavy.