utorok 9. marca 2010

Dnes sme sa sťahovali

Dnes mám také malé výročie. Ani okrúhle, ani životné, ale predsa nejaké. Dnešný dátum spred 31 rokov je ten, kedy som sa nasťahovala do bytu, kde teraz píšem tieto riadky. Nasťahovala som sa sem s manželom a s malým 6-mesačným synom. 8. marca sme prevzali kľúče od bytu, nakúpili čistiace prostriedky a z hrubej nečistoty sme upratali byt. Dovtedy som bývala aj so synom v podnikovej ubytovni. Moje kráľovstvo predstavovala jedna izba, v ktorej som prežila najprv sama a potom so synom tri a pol roka môjho života. Manžel nás navštevoval len občas, pretože bol v tom čase na základnej vojenskej službe. Na sťahovanie do nového bytu dostal štvordňové voľno.


So sťahovaním mi pomohol kolega, podnikový šofér, kde som vtedy pracovala. Na Zátiší, odkiaľ som sa sťahovala, sme najprv naložili detskú postieľku s kočíkom a osobnými vecami. Nič viac tam nebolo moje. Na pár dní som si požičala malý stolík a cestou do Petržalky sme sa zastavili ešte v jednom obchode s nábytkom, kde sme kúpili jednu váľandu, aby sme mali kde spať.

Veľakrát rozmýšľam o tom, či by som chcela zameniť tento byt za iný, či by som si zvykla bývať zase niekde inde. Zbytočné úvahy, pretože mi zatiaľ sťahovanie do vily nehrozí.