štvrtok, 18. februára 2010

V sobotu bude premiéra



Činohra SND pripravuje na sobotu 20. februára premiéru Goldoniho hry Vejár. Občas sa mi naskytne príležitosť, že si môžem ísť pozrieť pripravovanú hru skôr, ako je odpremierovaná. Aj dnes som bola na generálke, ktorá bola určená novinárom. 
Najprv niekoľko informácií o hre, ktoré sa môžete dočítať na webovej stránke SND: 

„Klasická komédia, v ktorej zistíte, že aj vejár môže spôsobiť poriadne veľký vietor .. vitálna zápletková komédia Vejár, osnovaná na jednoduchom princípe: lacný vejár postupne mení svojich majiteľov a majiteľky a spôsobuje tak nečakané zmätky, komplikácie, žiarlivosti a „trapasy“. Vďaka tomu získavame prehľad o veľmi pestrej spoločnosti a ešte pestrejších vzájomných vzťahoch, aké dôverne poznáme z vlastnej skúsenosti. Napriek tomu, že hra mala premiéru v Benátkach už v roku 1765, ešte stále spĺňa predstavy Goldoniho, ktorý chcel, ako vravel, „zapôsobiť na ľudské duše, vzbudiť údiv alebo smiech a vyvolať u divákov rozkošné šteklenie“.
Až na pár výnimiek, v hre sú obsadení všetko herci, ktorých vídame denne na telelevíznych obrazovkách prostredníctvom seriálov, ktoré naše súkromné televízie vysielajú. No nech, veď naša krajina je malá, hercov asi až tak veľa nemáme. Ako sa pomaly začal odvíjať príbeh, spomenula som si na inú Goldoniho komédiu, ktorú som videla pred niekoľkými rokmi a z ktorej mi v pamäti utkvela hlavne jačiaca herečka z nedávnej reklamy mobilného operátora, ktorá miluje svojho partnera a jej partner zase miluje ju. (Dnes to už všetko nie je pravda.) To isté sa deje aj tu. Režisér si asi myslel, že je hra málo komediálna, tak viedol hercov k tomu, aby ju urobili ešte komickejšou. Na mňa to pôsobilo dosť lacno, neviem, možno sa to bude iným divákom páčiť. Dúfam len, že nebudú počas prestávok odchádzať domov z divadla, ako som to zažila na poslednej návšteve činohry SND. Počula som, že túto hru už činohra kedysi dávnejšie naštudovala a že s ňou mala úspech. Buď som ja dnes nebola v tej správnej konštelácii, alebo je to nové naštudovanie naozaj tak slabé, alebo som ja veľmi náročný divák. No veď uvidíme, ako dlho sa hra udrží v repertoári. Rozmýšľala som celý čas o tom, čo vlastne táto hra dá divákovi. Okrem pár myšlienok, ktoré sú aktuálne stále, nepovie dnešnému človekovi nič. Myslím si, že je napísaných mnoho súčasných diel, so súčasnými problémami a súčasnými zápletkami, ktoré by som si určite pozrela radšej, ako príbeh s vejárom z 18. storočia. Iritoval ma spôsob hry, pripadalo mi to miestami až infantilné. Herci jačali, pišťali, predviedli krokové a hudobné kreácie, ktoré mi do tohto príbehu vôbec nesedeli.
Možno sa v budúcnosti aj vy dostanete na túto hru. Dúfam, že vy z nej budete mať krajší zážitok, než aký som dnes mala ja.