Dobojované

Na tomto blogu je toto posledný príspevok. Symbolicky som použila fotografie zo včerajšej bitky o Bratislavu. Práve som prechádzala cez Sad Janka Kráľa, keď tam bolo počuť streľbu z diel, erdžanie koní a vojenské pokriky. Konala sa tam práve repríza skutočnej bitky z roku 1809, ktorú predvádzali vojaci v dobových uniformách rakúskeho a francúzskeho cisárstva. Významná historická udalosť obliehanie Bratislavy napoleonskými vojskami sa koná každoročne a vždy pritiahne stovky divákov. Skoro som ohluchla od toľkých výbuchov. Park bol zahalený do dymu z diel a iných zbraní.  Na pripomenutie môj starší článok z minulého roku a k nemu pripojená fotogaléria.

V čase, keď som sa cez park ponáhľala na inú akciu, ktorá sa konala na nábreží Dunaja, už bola bitka v plnom prúde a dobré miesta na fotografovanie boli vychytané. Takže  som cvakla len zopár záberov, aj tak sa mi v každom do objektívu zakaždým dostali nejakí konkurenční fotografi :-)

O udalosti, konkrétne sa jednalo o 6. ročník fotoparku, vám napíšem na mojom blogu 

ZRKADLENIE,

kam vás týmto pozývam na ďalšie návštevy u mňa. Kým sa nenarodí môj nový blog, budem písať tam. Aj naďalej budem prispievať fotografiami z Bratislavy na blogu

 Na krásnom modrom Dunaji. 

Samozrejme, že môj blog 

Potulky svetom 

je tu pre vás aj naďalej. 

Chcela by som vám týmto poďakovať za vašu priazeň, za všetky návštevy a komentáre, ktoré ste na tomto blogu zanechali. Ešte raz veľká VĎAKA!

DOVIDENIA!

Labutia oáza

Závratnou rýchlosťou sa blíži koniec mája, jar sa čochvíľa prehupne do leta a to už bude čas, kedy sa nebudem môcť producírovať po Veľkom Draždiaku s fotoaparátom. Aj dnes dopoludnia, keď som tade prechádzala z nemocnice na Antolskej,  ležali na brehoch jazera viacerí vyznávači slnka a vody. Nemala som z toho dobrý pocit, keď som fotila jazero, pretože si niektorí mohli myslieť, že  ich fotím v plavkách, prípadne aj bez nich.

Túto jar som zanedbala veľmi veľa vecí. Okrem bicyklovania a vlastne asi preto, že nechodím bicyklovať, som prepásla hniezda labutí, nevidela som, ako si z nich staré labute vyviedli svoje mladé. Nepodarilo sa mi vidieť ani jednú mladú labuť, videla som len zopár kačíc, ale videla som zase mláďatá lysiek, ktoré som predtým nikdy nevidela. Labute a ostatné vtáctvo z Veľkého Draždiaku postupne zamenili svoje miesto pobytu a zo sídliska sa presťahovali von do voľnej prírody, možno niektoré odleteli aj viac na sever. Ale tých niekoľko, ktoré naďalej obývajú naše petržalské jazero, je tam maximálne spokojných. Fotografie o tom povedia viac.

Život operencov na Veľkom Draždiaku je zachytený napríklad aj tu:

Labutie jazero

Čiernobiely snem na Veľkom Draždiaku

Pre vašu predstavu, kde v Petržalke sa nachádza Veľký Draždiak:



Zväčšiť mapu

Situácia nezmenená

17. apríl bol dátum, ktorý bol napísaný na preberacom protokole od môjho notebooku, kedy som sa mala dozvedieť výsledok diagnostiky. Avšak ani tento deň, ani deň ďalší žiadnu novú správu o notebooku nepriniesol. Preto som sa včera rozhodla zatelefonovať do servisu, aby som sa dozvedela, čo sa deje. Nedeje sa nič, iba slečna, ktorá vybavovala môj telefonický dopyt, urobila zo mňa - no ak mám napísať presne to, čo si myslím - tak teda debila. Nielen debila, ale aj hluchého. Vraj mi nesľúbili výsledok diagnostiky do piatich dní, ako sme to pri odovzdávaní počítača počuli obaja so synom, ale od 5 do 10 dní. Takže aj ten dátum 17.4., ktorý mi napísali na preberací protokol je naozaj len približný. Som veľmi nahnevaná, že som tam nechala môj notebook, ale už mi teraz nič iné neostáva, len trpezlivo čakať.

Situácia je o to horšia, že som mala v pláne vybaviť jednu veľmi dôležitú vec, ku ktorej mám podklady v počítači. Tiež som odložila plánovanú cestu k mame, pretože by som si tam nemala kde denne pozrieť mailovú schránku, či sa v nej nenachádza očakávaná správa zo servisu. Nebaví ma ani chodiť von s fotoaparátom, keďže si fotky ukladám len na externý harddisk a v synovom počítači nie je program, na ktorý som zvyknutá. 

Dnes som objavila v tom jeho programe možnosť urobiť z fotografií koláž, hoci ho tam nazývajú pohľadnica. Jednu som vám teda vyrobila z fotografií, ktoré zachytávajú predzáhradky petržalských panelákov. Ľudia, ktorí sa o tieto plochy pred ich domami starajú, mali šťastie, že ich pri tejto práci neobťažovala mestská polícia a že ich v putách neodviezli na výsluch kvôli tomu, že si dovolili skrášliť okolie svojich domov.

Od 6:14 SEČ je definitívne tu

Keďže je tento rok priestupný,  astronomická jar prišla o deň skôr. Presne dnes ráno o šiestej hodine aj štrnástej minúte stredoeurópskeho času. Dnes teda môžeme povedať, že obdobie predjaria s typickými snežienkami, lieskou a napríklad aj bahniatkami (tie som tento rok ešte vôbec nevidela)  už máme za sebou a od dnes si začíname užívať naozajstnú jar. Nechcem byť príliš optimistická, lebo z minulosti viem, že chladné zimné počasie sa nám môže  ešte kedykoľvek vrátiť a narobiť veľké škody v prírode. Bola by som rada, keby sa tak tento rok nestalo.

Aj prvé rozkvitnuté zlatovky  sú dôkazom toho, že začiatok jari je už tu. Postupne pribudnú  niektoré ovocné,  ale aj okrasné stromy, tráva sa každým dňom bude stále viac zelenať. No aby som nepredbiehala, tu skončím. Tomu, čo bude neskôr, sa budem venovať až potom, keď to bude aktuálne.

Včera som odfotila prvý zlatý dážď  (forsythia suspensa) - viem, že je to nesprávne pomenovanie, ale mne sa páči, som naň zvyknutá, tak ho tu použijem - cestou do petržalského Tesca. Obyvatelia tej časti Petržalky majú šťastie na to, že ich okolie asi nespadá pod správu tej istej firmy, pod ktorú spadá to naše.  U nás totiž skoro pred každou jarou zrežú všetky ozdobné kríky natoľko, že sa z ich kvitnutia tešiť nemôžeme.  V tej firme sa doteraz nenašiel nikto, kto by si dal do google otázku, kedy sa má ker  zlatovky orezávať. Keby tak urobil, dozvedel by sa, že kry, ktoré kvitnú skoro na jar, sa  presvetlia až po ich odkvitnutí. Vtedy sa tvarujú, prípadne radikálne omladia.  Staré výhonky sa každé dva roky po odkvitnutí kompletne odrežú. Nechá sa len polovica hlavného výhonku. Odstránia sa aj tie výhonky, ktoré rušia tvar kra. Rada by som vedela, akí odborníci riadia tú firmu, kto im zadáva túto prácu  a kto im za tú ich odbornú prácu aj zaplatí. No asi nemusím dlho rozmýšľať, peniaze na ich činnosť idú na sto percent z našich daní a objednávateľom bude nejaký  "tiežodborník" na petržalskom miestnom úrade.  Uvažujem o tom, že by som mu tento článok mala poslať.

Od jarnej rovnodennosti som prešla ku kritike práce niektorých ľudí, no na tom nesprávnom mieste. Už roky sa chystám, že  na úrad napíšem postreh či sťažnosť, no doteraz som sa k tomu nedopracovala.

Neďaleko nás som s rozdielom troch dní  fotila kry zlatovky a tie vyzerajú takto:

Koncom januára  prišla čata ľudí, ktorým dali do rúk motorové píly a prikázali im, že od zeme majú zarovnať všetko na jednu výšku, približne 30 cm. Takto skončili  aj kry zlatovky.

P. S.

Ako asi tento problém trápi zodpovedných úradníkov, toho dôkazom je môj dodnes neriešený podnet na stránke

 ODKAZ PRE STAROSTU,

ktorý som podala prostredníctvom facebookovej stránky JOPka - Jednotka oduševnených Petržalčanov a ktorý ani do dnešného dňa nebol zodpovedaný. 

11. júna 2012

Prechádzka neďalekými Hrabinami

V roku 2002 bolo  územie neďaleko nášho domu, ktoré je pokryté lužným lesom, vyhlásené za chránený areál. Chodievam tam veľmi často, no skutkový stav vôbec nehovorí o tom, že je to naozaj chránené územie.  Málokto rešpektuje pravidlá správania sa na chránenom území. Mnoho ľudí si tento lesík zmýlilo so skládkou odpadu, s miestom, kde zahrabú svojho uhynutého psa. Hrobov označených rôznymi na kolene vyrobenými krížikmi ozdobenými umelými venčekmi a kvetmi je tam neúrekom. Aj napriek týmto faktom sa príroda každú jar znovu prebudí, aby potešila  svojou krásou. 

Už z názvu lokality Hrabiny je jasné, že tu rastú  rôzne druhy listnáčov, ako je hrab, jaseň, brest, dub, javor. Keď na jeseň zhodia tieto stromy svoje listy, les nepôsobí práve najromantickejšie. Hnedú farbu  spestruje iba  stálozelený popínavý brečtan a parazitné imelo.

Pri včerajšej poobedňajšej prechádzke mi padlo do oka niekoľko vecí, ktoré som zvečnila mojim fotoaparátom.

❆❆❆

Takto vyzerajú v zime listnaté stromy v lužnom lese.

Na mnohých kmeňoch stromov sú vybudované obydlia vtákov.

Aj machy odolávajú veľkým mrazom a snehu.

Príchodom veľkých mrazov sa rast snežienok trošku spomalil, ale i tak obdivujem tieto rastlinky preto, že dokážu vyrásť za takých ťažkých podmienok.

 

Kúsok zeleného imela na bielom snehu.

Počas mojej prechádzky som si v lesíku nevšimla ani jedného vtáčka. Pravdepodobne boli poschovávaní v dierach  kmeňov stromov. Ale že sú tam, dôkazom toho sú aj tieto ich stopy.

Dumala som nad tým, či počas týchto studených dní  slimáky nezamrzli.

Ešte posledný pohľad na stromy Hrabiny z diaľky.

❆❆❆

Namiesto dlhého radu na pošte fotky z Chorvátskeho ramena

Dnes som potrebovala ísť na poštu. Poslať peniaze na môj účet v internetovej banke. Chystala som sa na to dlho, ale dnes už bol najvyšší čas, tak som sa konečne rozhýbala. Ani vo sne mi nenapadlo, že pošta má otváracie hodiny prerušené pauzou. Ešte šťastie, že mi to rozhýbanie doma trvalo tak dlho, že som prišla pred poštu až o pol druhej. To už mala byť pošta otvorená, no pred ňou stál dlhý rad ešte ďalších päť minút, kým sa jej dvere otvorili. Celá tlupa čakajúcich sa nahrnula k dvom okienkam. Neznášam čakanie v radách, (preto na túto a aj ďalšie bratislavské pošty chodievam len vo výnimočných prípadoch) tak som sa otočila na podpätku a vyšla z pošty von. Radšej som sa išla prejsť k Chorvátskemu ramenu, ktoré je od pošty len pár minút chôdze.  Veď som tam už aj tak dlho nebola. 

Tu sú teda fotografie z dnešného dňa. Spred pošty som si urobila záber smerom k môjmu domovu.

Miesto, kde labute vysedeli svoje mladé už zarástlo trávami a burinou. Mladé labute som na vode vôbec nevidela.

 

Pohľad od vody smerom k mestu nasvedčoval, že o chvíľu asi začne pršať.

Vo vode boli čajky, kačice aj labute.

Na stene s graffiti sú nové obrázky.

A na brehu kvitnú posledné rastliny - mäta vodná a hluchavka.

Začalo popŕchať, tak som sa vrátila znovu na poštu. Medzitým rady zákazníkov zmizli a ja som mohla pristúpiť rovno k okienku.