Popri rieke Morave

Včerajší narodeninový deň som strávila na ďalšej cyklotúre. Tentokrát to bol smer Záhorie a až cestou sme si ujasnili, kam pôjdeme ďalej. Nakoniec sme v obci Záhorská Ves prešli kompou do rakúskej obce Angern a popri rieke sme išli až po dedinu Baumgarten an der March. Ďalej cez Marchegg, kde som sa chcela presvedčiť o tom, že bociany už naozaj od nás odleteli. Nevidela som totiž ani jedného na žiadnom hniezde, ktoré sme dovtedy míňali. Po príchode do Marcheggu som sa teda presvedčila, že bociany uvidím zase až o rok. Z Marcheggu viedla cesta popri Schlosshofe do Hainburgu a odtiaľ to už mám len na skok domov. 

Cyklistika popri rieke Morave ZOBRAZIŤ PREZENTÁCIU Prevziať všetko

Viac som napísala k  fotografiám v albume, takže čítajte text, ktorý je pri jednotlivých fotkách. Aj keď môj včerajší deň nezačal práve najoptimistickejšie, jeho pokračovanie a záver boli super. O tom, čo sa mi prihodilo hneď ráno, napíšem inokedy.

Tento článok a mnoho nových nájdete na novom súhrnnom cyklistikom blogu

Na cestách s Kellysom

Ste tam všetci vítaní!

Google

Od šoku, ktorý som utrpela, som úplne zabudla, 

čo som chcela hľadať. 

Nevedela som sa dobrú chvíľu spamätať. 

Keď som ten obrázok na stránke google uvidela, 

prešla som nad ním myšou, 

aby som sa dozvedela, 

koho nám to dnes pripomínajú.

  Čo som sa dozvedela?

Toto:

Ďakujem ti, GOOGLE!

Prajem vám krásny deň. Ja ho plánujem stráviť na bicykli.

Držte mi palce, aby vyšlo počasie.

Vietor nechcem!

Bojnické kúpele

Moja maličkosť kúpele odjakživa nemusí. Odmietala som pobyt v nich ešte skôr, ako som sa vôbec do kúpeľov prvý raz dostala. A táto moja jediná skúsenosť ma v tom predošlom názore iba utvrdila. Mala som smolu, že kúpele, ktoré som dostala od nášho zdravotníctva po operácii, boli práve kúpele v Lúčkach a v nich kúpeľný dom Liptov. O tom, ako vyzerala v tomto kúpeľnom dome izba, ktorú som na tri týždne obývala, by som nemohla napísať vôbec nič dobré. Preto sa týmto kúpeľom venovať ani nechcem.

Moja mama bola na kúpeľnej liečbe viackrát a naposledy to bolo v Bojniciach. Pri našej nedávnej spoločnej návšteve Bojníc ma zaviedla aj tam, kde bola na liečení a kde bola veľmi spokojná. Ani sa jej nečudujem. Ak vyzeralo zariadenie rovnako pekne vo vnútri, ako vyzeralo zvonku, ak aj služby boli na takej úrovni, tak jej kúpeľný pobyt bol určite na úrovni. A mojej mame verím, takže niet žiadnych pochybností o tom, že to tak naozaj nebolo.

Myslím si, že aj tieto fotografie svedčia o príjemnom kúpeľnom prostredí. Možno ste sa v týchto kúpeľoch ocitli aj vy, ktorí čítate tieto moje riadky. Budem rada, keď sa rozhodnete podeliť s vašou spokojnosťou s nimi v komentároch.

Zámocký park v Eckartsau

Už sú tomu dva týždne, čo som bola na poslednej dlhšej cyklistickej túre. Písala som o nej v článku Donau-Auen na dvoch kolesách. Len okrajovo som spomenula, že sme sa cestou zastavili aj v poľovníckom zámočku Eckartsau.

Viac informácií o tomto zámočku nájdete TU. Dnes by som vám rada ukázala len niekoľko fotografií z 27-hektárového zámockého parku, ktorého kúsok sme si pozreli. 

Poďme spolu k vode

Vraj môj dnešný ranný príspevok osviežil aspoň jedného čitateľa môjho blogu. Tá správa ma celkom potešila, tak som si povedala, že sem dám ešte jeden článok, kde bude vodná hladina. Nech virtuálne osvieži tých ľudí, ktorí sa z rôznych príčin nemôžu dostať k vode reálnej. Dnes to zatiaľ ani so mnou nevyzerá tak, že sa k vode vyberiem. Od včera večera ma prenasleduje nejaká črevná nemoc. A s takou je nehodno sa vybrať niekde mimo bytu a mimo tej malej miestnôstky v ňom :-)

Tak teda poďte so mnou aspoň prostredníctvom fotografií k jazeru, kam sa chodievam kúpať a opaľovať. Jeho meno a miesto vám z istých dôvodov radšej neprezradím. Budem pritom popíjať horký čierny čaj, čo ja teda dvakrát nemusím. 

Z fotografií, ktoré som urobila v nedávnych dňoch, je už viditeľne zrejmé, že jeseň je tu čochvíľa.

Cestou k jazeru

Včera som sa už tretí raz po sebe vydala na cestu k jazeru. Odhliadnuc od toho, že človek musí prekonať v tejto horúčave vzdialenosť z domu tam, čo je u mňa približne 13 km (a ďalších 13 zase späť), je to miesto, kde sa dá v týchto  posledných horúcich dňoch vydržať. 

Do nášho bytu svieti slnko skoro po celý deň. Jeho tri okná zo štyroch sú obrátené na juhozápad, takže počas slnečných dní nám slnko pečie do okien od obeda až do jeho západu. Tento rok nám trošku tienia stromy, ktoré  už narástli  do väčšej výšky, než v ktorej sa nachádza náš byt. No horúčavu nezadržia. Na to ich je tu málo. Panely absorbujú po celý deň teplo, takže ani v noci nepociťujeme žiadnu úľavu. Preto radšej prežijem cestu k jazeru a od neho, len aby som nemusela byť v tejto vyhni.

Včera pofukoval aj protivetrík, no ortuť teplomera sa šplhala určite poriadne nad tridsiatku. Preto som si cestu prerušovala krátkymi fotoprestávkami. Prvou bolo fotenie jedného z dunajským ramien, okolo ktorého k jazeru prechádzam.