Kvitnú v novembri

V kalendári obraciame posledné dni novembra. Je to čas, kedy pomaly končí jeseň  a kedy sa príroda  pripravuje na zimný odpočinok. Dni sa krátia stále viac,  no aj za tých niekoľko hodín slnečného svitu dokážu ešte potešiť náš zrak mnohé kvety.

Pri mojej včerajšej prechádzke záhradkárskou osadou na Devíne som mala možnosť odfotiť  niekoľko rozkvitnutých kvetov. Pri počasí, aké panovalo skoro celý mesiac, ma to ani tak veľmi neprekvapilo. Veď veľa dní svietilo slnko, príroda  občas dostala vlahu v podobe dažďa   a teploty sa pohybovali nad na toto obdobie nezvyčajných 15 stupňov.

Až dnes sa ochladilo, čo sa nadránom prejavilo aj slabým snežením. Takže v najbližších dňoch sa už naše nohy počas prechádzok prírodou nebudú  zabárať do šuchotavého lístia, ale príde čas, kedy  lístie nahradí biela studená hmota.

Čvirik = Slávik 2010

Na dnes 

bolo stanovené ukončenie hlasovania a vyhlásenie výsledkov ankety

o najlepšiu webovú stránku 

a najobľúbenejšieho interpreta a kapelu slovenskej populárnej hudby. 

Nevidela som to celé, 

prepla som to až na záver. 

No podľa trošku nadnesenej kritiky môjho syna som vlastne o nič neprišla.

Peter píše toto.

Slovenska (c)hudodná scéna je fakt strašná bieda. 

Pozerám Slávika 2010 a na tej načančanej Grupama scéne v Starej tržnici sa strieda jedna hviezda za druhou. Nejaká akože blondína čo prehrala stávku si odhopkala svoj tuc tuc vypalovák. Dozvedám sa že je to Kristína. Potom vyhlasovanie skupiny roka. Čakám že aké prekvapko nám tento rok hlasujúci pripravili ale nič nové pod slnkom.

Desmod ako skupina roka... uznávam, koncertujú s geriatrikmi z Nazareth, majú pesničku vo zvučke paneláku, tak to treba patrične ohodnotiť. Ale preboha živého, strieborného čvirika dostane ELAAAAN? Pýtam za čo? ...za čo ľudia, za čo??!! Ešte že Baláž bol pri ďakovačke stručný aj keď neskutočne trápny. "Ďakujem Slávikovi za Slávika" - strih medzi divákov na Jara Slávika ako sa v kŕčuje na tejto perle ducha.

No nič, program beží ďalej a na playback si zaspieval aj Rišo Muller. Doriti, prečo musí byť všetko na playback? Tvárime sa profesionálne ale ideme na istotu - spravíme to na playback. To akoby som v reštike dostal vifonku v bosniaku, bleee :( ...ešte dobre že dali aj dym na scénu. Bez toho by to nebolo to správne trianglovské klišé. 

reklama:
ja som malá vianočka, červené mám líčka... bukakeee vianoceee... milaaaačku, ja ťa budem kolembať 

Aaaa, a už sme opäť vo vysielaní a sledujeme neviazaný a nepripravený rozhovor moderátorov. Počúvame narážky na talentové súťaže, imitovanie vtáčikov... jeeej a hlavne zaujaté tváričky hostí v publiku... tlieskam, tlieskam, tlieskam...

Nominácie na speváčku roka. Ťažko by som si vyberal. Ja osobne tipujem na zlato J. Kirschner alebo Tinu. Lenže slovenské publikum je neúprosné a asi to vyhrá Kristína. Veď jej Stromy z Horehronka ešte teraz rezonujú v ušiach ľudí. Nechajme sa prekvapiť, po Desmode sa dozvieme pravdu. ...radšej vypínam zvuk. ...ale stále vidím tu bravčovú hlavu. Bez zvuku to má však svoje neopakovateľné čaro. 

Hm, robia mi v tom troška chaos. Tak teraz pre istotu skokan roka. Good Fancy (dúfam, že som to dobre napísal). Žeby nový vietor britpopovskeho typu? hm... 

...a už Kuly úprimne a od srdca odpovedá Were na jej zvedavé otázky v zákulisí. Ozaj, dá sa ešte stále tešiť zo Slávika keď je to už po x-ty krát? Verím Kulimu že je to úprimné. Aj keď celkom nechápem načo sú dobré tieto rozhovory. Nejako spomaľujú celý program. Smotánka s Werou. 

Jeeej. Juraj Mokrý. Ako dlho som ho nevidel a vôbec mi nechýbal. Ešte že je taký vtipný a originálny. Jeho hatlanina angličtiny ma vie vždy dostať do kolien. Aj dnes som už na kolenách  ...a modlím sa aby to už skončilo.
...a vyšiel mi tip.(skoro) údajná Jana K. :)...škoda že len bronz :( 

aaa, pomáhajbo!!! Žeby svetlý moment prenosu? Tina je strieborná. Asi to bude tak ako som písal vyššie. Fuuuh, nie... Zuzanka S., opäť po šiesty krát

Nestarnúca stálica na pódiu. Kapela Elán. Jožko si hviezda!! ...jak hovado! Ozaj kedy bude ďalší posledný koncert? Vybavím si akreditáciu na fotenie, lebo posledný musím mať nafotený.  Inak pekne spievajú, pekne... len tie trúby im tam chýbajú... či? 

reklama:
ja som malá vianočka, červené mám líčka... bukakeee vianoceee... milaaaačku, ja ťa budem kolembať 

Spevák roka: Cmoro, Halo Pabera, Richard Muller, Patres a.k.a. Rytmus, Mekky (nie mäkký) - tipujte priatelia. 

Ach jaj, preveliká škoda že na (half)playback. A.M.O. & Banana band  ...Milan, minule sme sa stretli v Auparku (tiež neviem čo som tam robil....jaj, bol som v kine, tak preto).

Veľký rešpekt, Smatanova si vie za pol hodinu spraviť fasádu – rozumej make-up. To by som vedel aj ja -teda to čo mala na tvári. Inak vypadá v tom outfite ako Dany Filth. 

Rádioslávik. To je kategória čisto len rádia Expres? Alebo ako tomu mám rozumieť. Toto dopravné rádio s nízkym rozpočtom, čo hrá z troch cédečiek  by si mohlo aspoň moderátorov poriadnych vybrať. Ten chlapec tak nudil všetkých v sále... hlavne pani markízu riaditeľky.

Hehe... milí poslucháči, zahráme si novinku od Kristíny. Najkrajšie stromy sú na Horehoroní... 

Konečne sa dostávame ku spevákom roka. Ale tuším vidím dvojmo (nejaké blonďavé dvojičky odovzdávajú cenu) a zle počujem, bronzový Mekky a jeho „človeče, úžasné, zase som tu, je to možneeee?“ Z tohto sa už aj mŕtvy chrobák musí v hrobe obracať.

Striebro: Cmoro. Prekvapený že je druhý. Stáva sa...
Gold čvirik: Müller. Snáď už sa konečne dostane z tých sračiek. 

Ine kafé sa dali po nejakej dlhej dobe znova dokopy. Žeby vyschli zdroje? Ťažko povedať či je to len z čistého kalkulu alebo pre radosť fanúšikov. Fanúšikov majú stále ozaj veľa. Zažil som koncert na topfeste a veru bol riadny nátresk pred pódiom. Tuším aj nejaké odpadnuté babenky tam záchranári kriesili. Jo... a na videoklip „mojich najlepších 15 rokov“ som požičiaval svoj fisheye objektív. Ale to len tak na okraj, aby reč nestála, pokiaľ chlapci „hrajú“. 

reklama:
ja som malá vianočka, červené mám líčka... bukakeee vianoceee... milaaaačku, ja ťa budem kolembať 

...a keď už je úplne zúfalo, tak pobaví aj Wera za klavírom a Tuma ako operný spevák. Ale prečo stále tie stromy z Horehronka spomínajú? Musím sa tam raz pozrieť čo za skvosty to tam rastú. ...no fakt, to sa nedá...

Hit roka: Cmoro, Desmod, Kristína (bože dobrý už dosť!!!), Smatanka (ďalší hit zo zvučky), Tina a Rytmus (to sa fakt nedá)

Jaaaj, a ďalší smotánkovský rozhovor. Neviem, no mám z toho pocit, že Wera je viac vypatlaná ako Rišo z tých práškov čo stále berie. Otázky typu "a čo budeš robiť po prenose?" Toto má z vlastnej hlavy alebo to mala napísané v scenári? No hlavne že sme natiahli troška čas. 

Web roka: www.zuzanasmatanova.sk ... teda podľa užívateľov azetu. 

...a pôjdem fotiť aj na Smatanku. Chystá turné a hodí sa mi trocha zmena po tých všetkých metaloch čo som za posledne obdobie zažil. Počul som dnes v rádiu, že vraj bude hrať aj na bubnoch. Tak už len kvôli tomu tam pôjdem. 

„Prosím vás priatelia, berte to ako čistú recesiu“  (Cmoro rapuje a Smatanka robí beatbox)....neboj Cmoro, od kedy si bol hviezda superstar, to tak beriem

Žrebovanie diváckej súťaže. Weru vyhnali von (asi za trest, za tie blbé reči) a stojí pred tržnicou pri nejakom fáre. A to by bol goool, keby som vyhral to auto. Tuším som aj v slabej chvíli ten kupón vypĺňal a odoslal :D ...ale nie som zo správneho mesta. Lebo vyhral niekto z Košíc... ta ňe? 

Poriadne a natvrd(l)o, tak ako to majú v Novom Čase radi. – Kristína a Horehronke. Je.al to pes takéto hity!

Kamil, ty šuchtavý senil. Gemer, Zemplín... daj niečo o kapustných hlavách ze Stupavy!  

A zlata kategória „Zlatý Slávik“ že uuuplne najvaaac hlasov od ľudí. Odovzdáva Martin Chodúr pre Zuzanu S. ...ale už je to nuda. Fakt je tu tak málo interprétov čo by si to zaslúžili? 

Ale tak dobre, no.... doprajme im to. Makajú na sebe, robia čo ich baví. Nemôžu za to, že ľudia nemajú vkus. 

Ďakujeme vám za pozornosť priatelia, tešíme sa na vás opäť o rok. Opäť nudne bez škandálov a cukríkovo načančaní.

Foto použité z internetu

Pre vás, čo ma navštevujete

Blogerov, či ľudí, ktorí si založili svoje vlastné  webové stránky, na ktorých zdieľajú  s verejnosťou svoje zážitky formou denníčkov alebo fotografií, je už dnes strašne veľa. Aj ja som sa pred niekoľkými rokmi rozhodla, že sa  takúto stránku  pokúsim vytvoriť.

Mala som mailové konto na jednom z celosvetových serverov a tento  ponúkal možnosť vytvoriť si vlastný blog i vlastnú stránku. Priznám sa, začiatky neboli pre mňa ľahké.  Jazyk, v ktorom boli  v tom čase k dispozícii návody na tvorbu týchto stránok, neovládam. Po prvom neúspešnom pokuse som to na istý čas vzdala a po nejakom čase som to začala skúšať na inom portáli. Ani tam to nebolo o nič jednoduchšie. Problém bol ten istý, moja jazyková neschopnosť.  Lenže v tom čase som už mala aj iný dôvod, prečo takú stránku chcem. Mojej sestre mala vyjsť prvá kniha a ja som jej chcela prostredníctvom mojej stránky urobiť aspoň maličkú reklamu.

Stretnutie po rokoch

O štvrtej jej zazvonil telefón. Oznámil jej, že je v meste a že by sa mohli stretnúť. Jeho telefonát čakala neskôr, nestihla urobiť veci, ktoré si naplánovala. Nevadí, načatú prácu nechala tak a išla sa teda vychystať.

Do piatej hodiny chýbalo ešte niekoľko minút, keď vystúpila z autobusu a blížila sa k dohodnutému miestu. Bolo jej to všetko úsmevné. V hlave jej vírili spomienky na obdobie spred niekoľko desiatok  rokov. Obdobie, kedy drali stredoškolské lavice a  kedy bývali na jednom  internáte. Každý bol študentom  inej školy, bol medzi nimi jednoročný vekový rozdiel. Zoznámili sa niekedy v začiatkoch štúdia. Pravdepodobne sa to stalo na internátnom ihrisku pri hre volejbalu. No ona si už na detaily nespomína. Vedela o ňom len ako sa volá a že má záujem o dievča, ktoré bývalo spolu s ňou na izbe. Prečo sa ale zrazu začal prihovárať jej, keď mal záujem o inú? Keď sa mu páčila dievčina, ktorá s ňou obývala spoločnú izbu? Asi sa chcel cez ňu dostať k tej druhej. Možno chcel ukázať tej, ktorá sa mu páčila a ktorá ho odmietala, že sú okrem nej aj iné.

Môj domov zdravia

alebo ako si o mne mysleli, že som anorektička :-(

Na dnes som mala termín CT vyšetrenia. Už som to tu raz spomínala, že toto vyšetrenie neznášam. Predchádza mu jeden deň hladovky a aspoň dva dni ľahkého stravovania. Na to, aby boli črevá dôkladne pripravené na vyšetrenie, treba im pomôcť pomocou jedného laxatívneho prostriedku.  Tak to robím vždy. Zdá sa mi, že teraz to bolo už po piaty raz.

Vo štvrtok minulý týždeň som sa teda vybrala do lekárne, kde som vernou zákazníčkou. Postavila som sa do nemalého radu k pultu "Výdaj bez receptu" a keď som prišla na rad, mladá magistra pýtala odo mňa recept. Recept? začudovala som sa. Odpovedala som jej, že toto nikdy nekupujem na recept, hoci by som bola radšej, keby to na recept bolo a zároveň aj s doplatkom poisťovne. Bohužiaľ, nie je to tak. Na viacerých internetových stránkach som si pred cestou do lekárne vyhľadala spomínaný produkt, pretože ma zaujímala jeho terajšia cena. Orientačne sa cena  pohybovala v rozpätí od 2,66 do 2,70 eur. Potešilo ma to, lebo od posledného nákupu som si pamätala oveľa vyššiu cenu. Podotýkam, že na internete bolo na jednej z tých stránok napísané, že:

Neskutočne krásna jeseň

...a je to úspešne za ňou

Včera bol ten deň, ktorý znamenal pre moju sestru veľa. Bol to deň, kedy sa mala prvý raz stretnúť so svojimi čitateľkami a na verejnosti hovoriť o svojej tvorbe. Mala velikánsku trému pred touto akciou.

Štvrtok štvrtého novembra

Ráno budíček o 6,15. Potrebovala som si privstať, keďže som bola na 8,30  objednaná na preventívku u zubára. V poslednej dobe nemám raňajší tréning s chystaním sa za povinnosťami, radšej som si nechala dostatočnú rezervu. Aj tak som k zubárovi doklusala len nejakú minútku pred objednaným časom. V čakárni sme boli dvaja, obaja sme boli objednaní na ten istý čas. Mňa zavolala sestrička ako prvú, hoci mladý muž tam prišiel skôr. Zubárovi som radšej neprezradila, že mám občas citlivé zuby po zjedení sladkého, prípadne chladného jedla. Nechce sa mi teraz chodiť k zubárovi, ani ho nemám z čoho platiť. Cítim to práve na zuboch, na ktoré mi robil pred časom nové keramické korunky.

Podľa predpovede  malo byť dnes krásne počasie a také aj naozaj bolo. Príjemne teplo, bezvetrie, svietilo aj slnko. Keď som si včera večer pozerala predpoveď počasia, rozmýšľala som nad dvomi alternatívami, ako dnes strávim deň. O deviatej mi išiel z hlavnej stanice vlak do Viedne, uvažovala som, či by som ho od zubára stihla. Môj zubár je od hlavnej stanice vzdialený len dve zastávky električkou. Keďže som nechcela riskovať a neskorší vlak som už použiť nechcela, vymyslela som druhú alternatívu. A tou bola prechádzka s fotoaparátom po Bratislave.

Chystá sa autogramiáda

O tom, že mojej sestre vyšla v poradí tretia kniha, som už písala tu a aj tu.

V dňoch od 4. do 7. novembra sa bude konať v bratislavskej Inchebe knižný veľtrh

Bibliotéka 2010.

V rámci tohto podujatia sa 

v nedeľu 7. 11. 2010 od 15. do 17. hodiny 
uskutoční autogramiáda autoriek vydavateľstva 

Motýľ. 

Na tejto akcii budete vítaní.

Novembrové chryzantémy

Kedy je najvhodnejší čas písať o chryzantémach? 

No predsa na jeseň, presnejšie v novembri.  

Vtedy, 

keď sa každý rok skvelé farby a rozmanité tvary týchto kvetov objavia v záhradách a cintorínoch.

Odtiene od ružovej,

fialovej cez červenú až po bordovú,

krémové, žlté, oranžové až hrdzavo hnedé, alebo nádherné biele s drobulinkými kvietkami až po tie s kvetmi obrovskými.