Žeby už naozaj bolo po lete?

Mračná nad mestom

Nechce sa mi veriť, že štvrtok minulého týždňa bol asi posledným skutočným letným dňom. Ešte podvečer toho dňa som sa tešila na to, že aj nasledujúci deň strávim s priateľmi pri vode.  No zostalo už len pri plánoch, skutočnosť bola iná. Ráno ďalšieho dňa  už obloha  neveštila nič dobré. Popoludní začalo pršať a ochladilo sa.

Horoskop na dnešný deň

Horoskop na 28. august 2010

Panna

Iste už viete, čo chcete dokázať v ďalšom roku, ktorý práve začína tým Pannám, ktoré majú v týchto dňoch  narodeniny . Protirečenia a pochybnosti, či ideme po správnej ceste, sú v každom z nás. Zrno od pliev oddelíte pokojným obzretím sa a zhodnotením, čo ste v predošlom roku dokázali a kde urobili chyby. Opakovať tie isté, ak o nich viete, to by už bola neúcta k samému životu.

Tento dnešný horoskop presne odzrkadľuje moje myšlienky  a úvahy posledných dní.

Kostol sv. Víta

Dlhé roky som chodila cez Rusovce okolo jednej stavby, ktorú som si z dvoch príčin nikdy nevšimla. Po hlavnej ceste v Rusovciach som chodievala vždy len od jazera v Čunove, nikdy nie smerom tam. Preto som nikdy nepostrehla, že po pravej strane, kúsok pred kaštieľom, je za stromami a krami schovaná celkom pekná stavba. Až pri jednej ceste  túto jar, kedy stromy ešte neboli natoľko obrastené listami a išla som smerom na Čunovo, som si všimla, že kúsok od cesty stojí malý  kostol.  Už vtedy som si ho odfotila a na internete som si vyhľadala, ako sa kostol volá.

Dnes mám súčasné fotografie, dokonca aj s pozostatkami náhrobných kameňov, ktoré som objavila za východnou stenou  kostola. Kostol sv. Víta som mala možnosť vidieť len zvonku, raz by som si rada pozrela aj jeho interiér.

Moje leto bez mora

Po mnohých rokoch 
je moje tohoročné leto bez mora.
Za posledných pätnásť rokov sa ani nepamätám,
že by som  aspoň raz v roku
necestovala na dovolenku k moru.
Naopak,
viac bolo takých rokov,
kedy som cestovala k moru dvakrát.
Nenariekam,
tento rok žijem zo spomienok,
ktorých mám naozaj 
veľa.
Netvrdím,
že mi nechýba južné slnko,
šumenie mora,
palmy,
či jemný piesok,
proste všetko,
čo k dovolenke pri mori patrí.
Verím,
že na budúci rok
nebudem musieť zase len spomínať,
ale že sa budem tešiť
z pobytu pri mori.

te-a-en-ge-o

Dnes večer som si už asi po tretí raz pozrela film s Richardom Gere a Jennifer Lopéz - Smiem prosiť? Film som si zopakovala nielen preto, že mám rada oboch hlavných protagonistov tohto filmu, ale aj preto, lebo filmy s tanečnou tématikou si pozriem vždy rada.

Z tohto dôvodu som videla nespočetne veľakrát film Hriešny tanec. Filmy  Flashdance, Chorus line a iné, na ich názvy si momentálne nespomeniem, sú filmy, kde sa hlavne tancuje. Je veľa filmov na tanečnú tému, ktoré som doteraz nevidela a ktoré si so záujmom pozriem. Prečo je to tak? No predsa preto, že mám rada tanec. Preto som doteraz sledovala aj všetky kolá  Let´s dance.

Čarovná flauta na STV dvojke

Pred necelou hodinou skončil na STV 2 program, ktorým mi táto televízia urobila velikánsku radosť. V poslednom čase sa len rozčuľujem, prečo musím platiť koncesionársky poplatok za televíziu, kde nie je čo pozerať a rovnako za niečo, čo vôbec nepočúvam, dokonca ani neviem, kde si to rádio, za ktoré platím, môžem naladiť.

No ale k veci. Ten program, ktorý mi urobil takú veľkú radosť, bola opera Čarovná flauta. Filmová adaptáciu tejto opery, ktorú režíroval britský režisér Kenneth Branagh, mi vynahradila živé predstavenie,  ktoré som mala vidieť už o týždeň v rakúskom kameňolome St. Margarethen. Na operu som bola pozvaná ešte pred tromi mesiacmi, no situácia sa vyvinula tak, že moja maličkosť na žiadnu operu do Rakúska nepôjde.

Začiatok novej cesty

Tak a je to! Od dnes už nie som v evidencii uchádzačov o pracovné miesto na úrade práce. Včerajším dňom začala totiž platiť moja živnosť. Ja viem, nie je toto práve najlepšie obdobie na začatie podnikania, ale v mojej  situácii  sa to ponúkalo ako jediné možné východisko. 

Kedysi dávno, hneď po roku 1989, som sa už s myšlienkou podnikať pohrávala. Vtedy som ešte nebola sama, no manžel odmietol ísť do môjho  konkrétneho podnikateľského zámeru.  Po čase, keď som sa v niekoľkých súkromných firmách zoznámila viac s tým, čo obnáša vlastná firma, tvrdila som, že sa na podnikanie nikdy nedám. Hovorila som tiež, že do podnikania išli hlavne tí, ktorí ani poriadne nevedeli, čo ich čaká. No v poslednej dobe som tieto moje hlášky prehodnotila a od včera som medzi nimi, medzi  súkromnými podnikateľmi. Keď som sa rozhodovala ako ďalej, spomenula som si na slová:

Posledný raz po Starom moste

6. mája som tu mala návštevu zo zahraničia, ktorú som doprevádzala po našom meste. Keď sme vyhladli, doporučila som môjmu hosťovi, aby sme sa išli najesť do reštaurácie, ktorá je na petržalskom brehu Dunaja. Takže v ten deň som prešla Starý most dvakrát - najprv smerom do Petržalky a potom zase naspäť do mesta. Ani mi len nenapadlo, že to je moja posledná prechádzka po tomto moste.

Slnečné hodiny

V zozname pamätihodností mestskej časti Bratislava - Petržalka sú aj  slnečné hodiny, ktoré sú v areáli Ekonomickej univerzity. Keďže to mám len kúsok od nášho domu, chodím okolo nich veľmi často. A často mám aj dôvod premýšľať nad tým, či to bolo to najvhodnejšie miesto na ich umiestnenie. Nie sú na mieste, okolo ktorého prechádza denne množstvo ľudí, dokonca ani  študentov študujúcich na tejto škole, no sú na takom mieste, kde ich človek neznalý pomerov ani nikdy neobjaví. Zato ich objavili sprejeri a vandali. Preto dnes hodiny vyzerajú tak, ako vyzerajú. Je to veľká škoda. Čo si myslíte, o koľkej som hodiny fotila?

Leto hýri farbami

Začína mi byť clivo. Pýtate sa  prečo? No predsa za pomaly končiacim sa  letom. Blíži sa polovička augusta a potom to už pôjde len z kopca. Letu dáme zbohom. Prečo to zase tak rýchlo ubehlo? Je neskutočné, ako mi čas letí. Už sa nebudeme môcť kochať krásnymi farbami kvetov, príroda bude čoraz viac naberať odtiene iných farieb. No kým tie červené, fialové, žlté kvietky kvitnú, tak je treba potešiť sa pohľadom na ne.

Grand prix Bratislava

Je to už veľmi dávno, keď som ešte nebývala tu, kde bývam, keď som bola oveľa mladšia, zažila som raz na dostihoch v rámci výstavy Agrokomplex v Nitre, utratenie koňa priamo pred očami divákov. Vtedy som si povedala, že takýto zážitok nikdy viac nechcem zažiť. No blízkosť veľkej dostihovej dráhy ma predsa len po nejakých rokoch znovu zlákala a občas som sa išla na dostihy pozrieť. Po rokoch sa zopakovalo presne to isté, čo kedysi v Nitre. Je to hrozný pocit, keď vidíte prísť zverolekára k zranenému zvieraťu a ten mu podá poslednú injekciu v jeho živote.

Ani neviem, prečo som si práve teraz spomenula na tieto dva  nepríjemné zážitky v súvislosti s konskými dostihmi. Na tej súťaži, o ktorej idem písať dnes, sa počas mojej prítomnosti tam nestalo nič podobné a dúfam, že sa do konca pretekov ani nič také nestane.

Cesta

Včerajšok je preč.

Každý ďalší deň dáva nádej na svetlejší 

zajtrajšok.

Nádejám a snom nikdy nedovoľme  vyblednúť

     aj keď  cesta 

za šťastím býva kľukatá a tŕnistá.     

   

August

O necelú hodinu bude za nami prvý deň ďalšieho mesiaca. Dnes sa začal august. Polovicu leta nám odbilo. Aj keď je oficiálne leto od 21. júna do 23. septembra, väčšinou si obdobie leta spájame so školskými prázdninami. A tie už majú mesiac za sebou.

Čaká nás mesiac, ktorý je pre mňa viac nostalgický, ako tie ostatné. Na jeho konci totiž každoročne o jeden rok zostarnem. Práve dnes, keď som gratulovala sesternici k jej dnešným narodeninám, tak mi nezabudla pripomenúť, že to o necelý mesiac čaká aj mňa. S augustom sa mi spájajú dozrievajúce slivky, ktoré mám veľmi rada a hlavne koláč z nich. V tomto mesiaci som ako dieťa zažila príšerný zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem.